ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľky: G.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X X zo dňa 21.04.2016 o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/7/2016-27 zo dňa 27.09.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/7/2016-27 zo dňa 27.09.2016 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sa/7/2016-27 zo dňa 27.09.2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.04.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne“), ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa záveru posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 07.04.2016 je naďalej invalidnou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rovnaká ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu, a to 70 %. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že má ťažkú skoliózu 82 stupňov, ktorá spadá pod kapitolu XV, oddiel E, bod c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., kde je rozpätie od 60 do 70 %. Od 75 stupňov ide o ťažké skoliózy. V písmene c) sú uvedené ťažké skoliózy, kde sú zaradené stupne od 75 až po 110, pričom ona má 82 stupňov a lekár jej priradil len minimum 60 %. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na základe komplexnej zdravotnej dokumentácie a posudkový lekár, ktorý je jediný oprávnený ho posúdiť, uviedol, že miera jej poklesu je naďalej 70 %. Námietky k posúdeniu mali byť realizované pred posudkovým lekárom. Zdravotný stav navrhovateľky posudzoval v správnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany dňa 07.04.2016,ktorý vykonal vlastné vyšetrenie a oboznámil sa s predloženými výsledkami z odborných vyšetrení, a to kardiologického vyšetrenia zo dňa 18.05.2015, neurologického vyšetrenia zo dňa 09.09.2015 a 30.10.2015, ortopedického vyšetrenia zo dňa 18.11.2015 a 17.12.2015 a EMG vyšetrenia zo dňa 21.09.2015. Dospel k záveru, že navrhovateľku uznáva za naďalej invalidnú s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri poslednom posudzovaní jej zdravotného stavu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - skoliózy, oddiel E, položka 5, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Posudkový lekár určil mieru poklesu 60 %, čo je maximum z daného percentuálneho rozpätia (pozn. súdu: maximum je 70 %). Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu o 10 %. Výsledná miera poklesu je 70 %. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky znovu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 13.07.2016. Posudkový lekár sa oboznámil okrem už zhodnotených lekárskych správ aj so správami z odborných vyšetrení, a to z vyšetrenia ultrazvukom brucha zo dňa 07.04.2016, serológie chlamýdií zo dňa 23.03.2016, biochémie zo dňa 01.04.2016, ortopedického vyšetrenia zo dňa 13.04.2016 a magnetickej rezonancie LS chrbtice zo dňa 02.06.2016 a dospel k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky je ťažká skolióza s mierou poklesu 60 %. Za ostatné zdravotné poruchy navýšil mieru poklesu o 10 % na výslednú mieru 70 %. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili jej zdravotné postihnutie na základe lekárskych správ a odborných lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári prihliadli na predložené lekárske nálezy a v intenciách zákona stanovili i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo náležite zdôvodnili. Rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky je ťažká skolióza. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie (u navrhovateľky ťažká skolióza) a iné zdravotné postihnutie (u navrhovateľky stredne ťažká osteoporóza, syndróm canalis carbi vľavo a iné) určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu. Ďalšie ochorenia nemožno vziať do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Navrhovateľka na pojednávaní súdu nepredložila nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jej zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 13.07.2016.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou z minimálnej hodnoty 60 % na vyššiu. Namietala, že v rozsudku krajského súdu sú uvedené niektoré nepravdivé tvrdenia, a to v prvom rade tvrdenie, že „Od 75 % ide o ťažké skoliózy.“ Ak by to bola pravda, ťažká skolióza navrhovateľky by bola ohodnotená 75 % a nie 60 %. Za druhé nepravdivé tvrdenie označila navrhovateľka tvrdenie, že „Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - skoliózy, oddiel E, položka 5, písmeno c). Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je maximum z daného percentuálneho rozpätia.“ Percentuálne rozpätie uvedenej kapitoly, písmeno c) je 60 % až 70 %, teda 60 % nemôže byť maximum z daného percentuálneho rozpätia, ale minimum. Navrhovateľka tiež vyjadrila súhlas s tvrdením odporkyne uvedeným na pojednávaní pred krajským súdom, že len posudkový lekár je oprávnený vyjadrovať sa k zdravotnému stavu, ale jeho posudok by si nemal odporovať a mal by obsahovať pravdivé údaje. Vzhľadom na to, že aj navrhovateľka je účastníčkou konania, mala aj ona dostať posudok, ku ktorému by sa mohla následne vyjadriť. Z listu odporkyne zo dňa 20.07.2016 vyplýva, že po podaní odvolania proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne bol jej zdravotný stav posúdený dvakrát, a to posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany dňa 29.06.2016 a posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 13.07.2016. Posudok zo dňa 29.06.2016 nebol doručený krajskému súdu ani navrhovateľke, čiže jeho obsah nie je známy a nie je spomínaný ani v rozsudku krajského súdu. V posudku zo dňa 13.07.2016 je uvedené „... ťažká skolióza, tuhý LS úsek.“ a tiež, že „V odvolaní navrhovateľka polemizuje o otázke stuhnutia viacerých úsekov chrbtice, ktoré však vyšetrenie RTG nedokázalo.“ Viaceré úseky chrbtice = dva a viac úsekov chrbtice.V tomto posudku, o ktorý sa opieral rozsudok krajského súdu, si tieto tvrdenia navzájom odporujú. Posudok je v tomto ohľade nejednoznačný, nakoľko navrhovateľka nemôže mať stuhnutie viacerých úsekov (stavcov) chrbtice a zároveň nemať stuhnutie viacerých úsekov (stavcov) chrbtice. Na pojednávaní odovzdala aj staršie nálezy, ktoré popisovali daný problém. Posudok obsahuje aj iné nepravdivé tvrdenia - pri vlastnom vyšetrení: „... sila a citlivosť na končatinách súmerné, na HK štipku urobí.“ Má výrazne oslabenú ruku nielen z operácie, ale aj z dlhodobého veľkého preťažovania pravej ruky - prenášanie, manipulovanie a starostlivosť o imobilného syna, ktorý zomrel vo veku 24 rokov. Žiaden z lekárov nevie určiť, koľko problémov s pravou rukou je z krčnej chrbtice a koľko z operácie ruky a preťaženia. Štipku neurobí ani na jednej z horných končatín a má to popísané napr. pri ortopedickom a rehabilitačnom vyšetrení z roku 2015. Pri vyšetrovaní nebola navrhovateľka vyzvaná, aby urobila štipku a stlačenie na silu rúk. Nemohla sa ani vyjadriť k posudku zo dňa 13.07.2016, ktorý bol doručený iba krajskému súdu a jej nie. Má z neho iba kópiu 3. a 4. strany, ktorú si dala ofotiť zo spisu. Na záver žiadala, aby jej bola zohľadnená skutočnosť, že má stuhnutie viacerých stavcov chrbtice a bola jej zvýšená percentuálna miera invalidity z minimálnej miery 60 % na vyššiu. 82 stupňová skolióza nie je na dolnej hranici ťažkých skolióz. K odvolaniu pripojila fotokópiu rozsudku krajského súdu, odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne, vyjadrenie odporkyne k odvolaniu zo dňa 20.07.2016, lekársky posudok posudkového lekára sociálnej poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.07.2016, lekárske správy ortopéda MUDr. E. zo dňa 18.11.2015, 17.12.2015 a ambulantnú správu MUDr. I. zo dňa 06.11.2015.
Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“).
Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Na určenie zvýšenia hodnoty miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Z administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku od februára 2006 z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany ju uznal invalidnou so 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil „Ostatné postihnutia chrbtice stredného stupňa - S skolióza Th- L chrbtice s uhlom 71 stupňov“ podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 5, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z..
Zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, ktorý v lekárskom posudku zo dňa 29.09.2014 zvýšil jej mieru poklesu na 55 %, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil „Skoliózu“ podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 5, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a túto navýšil o 10 % pre iné zdravotné postihnutia. K rovnakému záveru dospel aj v lekárskom posudku zo dňa 16.12.2014. K ďalšiemu zvýšeniu miery poklesu schopnosti navrhovateľky došlo na základe lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.01.2015, ktorý ju zvýšil od 05.12.2014 na 70 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Ťažká skolióza“ podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 5, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. - 60 % a túto navýšil o 10 % pre iné zdravotné postihnutia.
Na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany dňa 07.04.2016 a ústredia dňa 13.07.2016. V konaní o tejto žiadosti posudkoví lekári po vlastnom vyšetrení jej zdravotného stavu a z dostupnej zdravotnej dokumentácie ako a j navrhovateľkou predložených lekárskych správ a nálezov z odborných vyšetrení konštatovali, že u nej nedošlo od posledného posúdenia v januári 2015 k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by viedlo k zvýšeniu 70 % miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v lekárskom posudku zo dňa 13.07.2016 konštatoval, že „Medicínsky sa jedná o ťažkú skoliózu od detstva, ktorá bola vtedy liečená korzetom, naposledy zistený Cobbov uhol Th chrbtice 82 stupňov, odvtedy ortopéd na RTG potvrdzuje stav bez progresie... Podľa neurológa nie je príznak útlaku periférnych nervov LS chrbtice - tzv. radikulárny syndróm...“. Na základe navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov dospeli posudkoví lekári k záveru, že jej zdravotný stav je bez podstatnejších zmien, teda nedošlo k zhoršeniu rozhodujúcej diagnózy.
Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali aj posúdením schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť konštatujúc, že je schopná pracovať v prostredí bez zaťažovania chrbtice chodením, státím a sedením, s možnosťou striedania polôh, pričom môže vykonávať prácu podľa dosiahnutého vzdelania (vysokoškolského) s úľavami.
Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z lekárskych správ predložených v konaní nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky (s predpokladom trvania aspoň jedného roka) oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári. Navrhovateľka nepredložila žiadne nálezy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov o hodnotení jej zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že jej nebol doručený lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany dňa 29.06.2016, odvolací súd uvádza, že takýto lekársky posudok nie je ani súčasťou administratívneho spisu, z čoho možno vyvodiť, že odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.07.2016 tento dátum vypracovania posudku uviedla len omylom, teda ide o chybu v písaní. Predmetný posudok nespomenul ani krajský súd v napadnutomrozsudku a z uvedeného dôvodu ani nemohol byť doručený navrhovateľke.
Ďalšiu námietku navrhovateľky, že sa nemohla vyjadriť k posudku zo dňa 13.07.2016, ktorý bol doručený iba krajskému súdu a jej nie, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Navrhovateľka bola osobne prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu a predmetný posudok zo dňa 13.07.2016 podpísala, pričom na posudku vedľa jej podpisu je vľavo uvedené: „Proti obsahu zápisu nemám námietky.“ Vzhľadom na to, že navrhovateľka predmetný lekársky posudok podpísala, nemožno hovoriť o tom, že sa k nemu nemohla vyjadriť. Ak mala proti nemu námietky, nič jej nebránilo tento posudok nepodpísať, prípadne hneď vzniesť námietky, ktoré voči nemu mala.
V súvislosti s ďalšou námietkou navrhovateľky ohľadom nepravdivosti tvrdenia krajského súdu, že pri zdravotnom postihnutí zaradenom do kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. jej posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je maximum z daného percentuálneho rozpätia, je potrebné prisvedčiť navrhovateľke. Percentuálne rozpätie uvedenej kapitoly je 60 % až 70 %, teda 60 % nemôže byť maximum z daného percentuálneho rozpätia, ale minimum. Napriek tomu, že krajský súd nesprávne konštatoval, že ide o maximum z daného percentuálneho rozpätia, túto skutočnosť uviedol iba v časti rozsudku, v ktorej referoval obsah administratívneho spisu a toto nesprávne konštatovanie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.
Mieru poklesu 60 % určenú v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia za rozhodujúce zdravotné postihnutie, navýšenú o 10 % za iné zdravotné postihnutia, odôvodnil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany v lekárskom posudku zo dňa 15.01.2015 prihliadnuc aj na pracovné zaradenie navrhovateľky tým, že „... Dikcia zákona vyžaduje stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, extrémne skoliózy s otočným sklzom, čo navrhovateľka nemá.“ Určenú mieru poklesu následne odôvodnil aj posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku zo dňa 13.07.2016 okrem iného konštatujúc, že „Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a naším posúdením, subjektívne ťažkosti sú vysvetlené dokázanými diagnózami. V odvolaní navrhovateľka polemizuje o otázke stuhnutia viacerých úsekov chrbtice, ktoré však vyšetrenie RTG nedokázalo. Naďalej je preto odôvodnená... dolná hranica zákonom stanoveného rozmedzia.“
Z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 07.04.2016 vyplýva, že posudkový lekár zohľadnil aj lekárske správy ortopéda MUDr. E. zo dňa 18.11.2015, 17.12.2015, ktoré priložila navrhovateľka k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu a na tieto lekárske správy prihliadol aj posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku zo dňa 13.07.2016. Pokiaľ ide o ambulantnú správu MUDr. I. zo dňa 06.11.2015, túto navrhovateľka nepredložila posudkovému lekárovi. Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by záver odporkyne spochybňoval alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali.
Posudky vypracované v tomto konaní dospeli k rovnakým záverom pokiaľ ide o určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že zhoršenie jej zdravotného stavu je na úrovni 70 %.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľka má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani odvolací súd, a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.