9So/128/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľa U. U., bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júna 2014, č. k. 26Sd/40/2014-14, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júna 2014, č. k. 26Sd/40/2014-14, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. júna 2014, č.k. 26Sd/40/2014-14, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 19. novembra 2013, č.k. XY, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 30%.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa obsahu posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen zo 04.11.2013 a ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zo 17.02.2014, ktorí vychádzali z vlastných klinických vyšetrení a odborných posudkov lekárskych nálezov i z doplnených ortopedických, denzitometrických, psychiatrických a očných vyšetrení z priebehu rokov 2013 a 2014, navrhovateľ trpí geneticky podmieneným ochorením (pycnodysostózou), častejším výskytom zlomenín. V dôsledku posledného úrazu, zlomeniny diaphysy stehnovej kosti, ktorú utrpel v januári 2012, bol operačne riešený pri posune kostí, pričom je polročne kontrolovaný. Liečba je protrahovaná pri pomalšom hojení, osteosyntetický materiál je však plne funkčný a podľa dostupných kontrolných nálezov bolo preukázané zlepšeniehojenia bez evidentnej lomnej línie v oblasti zlomeniny. Nebola zistená výrazná deformácia, svalová atrofia, porucha motorickej inervácie, či skrátenie o viac ako 4 cm. Toto postihnutie dolnej končatiny bolo rozhodujúcim zdravotným postihnutím, zaradené pod kapitolu XV., odd. G, pol. 43, písm. a/ v rámci prílohy č. 4 zákona, ktorému zodpovedá 30% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné zdravotné postihnutia (hodnotené ortopédom, psychiatrom a očným lekárom) nenavýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o žiadne ďalšie percento, keďže nevyvolali potrebu ďalšej liečby, resp. nezodpovedali požiadavke dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by bol liečbou ovplyvniteľný.

Novšie lekárske nálezy opätovne posúdil posudkový lekár odporkyne a zdravotný stav navrhovateľa vyhodnotil ako nezhoršený na úroveň invalidity. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľa neodôvodňuje invaliditu a na tom základe mal za preukázané, že navrhovateľ nespĺňa jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok a odporkyňa správne rozhodla, keď mu invalidný dôchodok nepriznala.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, naopak potrebuje k bežným životným úkonom pomoc rodiča. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil z dôvodu vypracovania nového odborného posudku, ktorý posúdi jeho celkový zdravotný stav s návrhom na invaliditu.

Odporkyňa dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nepovažovala za opodstatnené. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 S.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona).

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a sozreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Podľa kapitoly XV., odd. G, pol. 43, písm. a/ prílohy č. 4 zákona, stav po zlomenine stehennej kosti pri dobrej funkcii končatiny je postihnutím, kde percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 - 30%.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľa a objektívnym nálezom podľa posudkov, ovplyvňujú schopnosť navrhovateľa vykonávať pracovnú činnosť i napriek opakovanej zlomenine dolnej končatiny. Táto končatina je však súmerná, je prítomné skrátenie končatiny o 1 cm oproti zdravej, avšak mu neobmedzuje možnosti primeraného pracovného uplatnenia.

Navrhovateľ v žiadnom podaní neuviedol konkrétne dôvody, alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Lekárske správy nepreukazujú nové skutočnosti, konštatujú dovtedy popisovaný zdravotný stav bez zmeny diagnostických záverov. Odvolací súd preto námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 19.11.2013 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje celkove 30% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to 30% -nú mieru poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV., odd. G, pol. 43, písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.