ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľky F. B., bytom L., právne zastúpená: Mgr. Peter Bošiak, advokát so sídlom ul. G. Košťála 181, 972 71 Nováky proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 05. júna 2014, č. k. 12Sd/314/2013-22, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 05. júna 2014, č. k. 12Sd/314/2013-22 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 05. júna 2014, č. k. 12Sd/314/2013-22 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 17. septembra 2013, č.k. XY, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 35%.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa obsahu posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza z 11.11.2013 a ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Trenčíne z 03.12.2013 navrhovateľka trpí stredne ťažkou poruchou sluchu, ktorá je korigovaná aparátom tak, že bežný rozhovor v miestnosti rozumie. Toto postihnutie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, zaradené do položky VII. B. 5, ktorému zodpovedá 25% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za ostatné zdravotné postihnutia (hodnotené neurológom, ortopédom, reumatológom a rehabilitačným lekárom ako cervikokraniálny, cervikobrachiálny a lumboischiadický syndróm) posudkoví lekári navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť o maximálne možných 10% na celkových 35%. Novšie lekárske nálezy z vyšetrení neurológom, ortopédom, reumatológom a rehabilitačným lekárom, opätovne posúdil posudkový lekár odporkyne a zdravotný stav navrhovateľky vyhodnotil ako nezhoršený na úroveň invalidity. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje invaliditu a na tom základe mal za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok a odporkyňa správne rozhodla, keď jej invalidný dôchodok nepriznala.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať súčasnú pracovnú činnosť. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil.
Odporkyňa dôvody uvedené navrhovateľkou v odvolaní nepovažovala za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 S.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona).
Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona).
Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.
Podľa kapitoly VII. oddiel B, položka 5 prílohy č. 4 zákona, obojstranne stredne ťažká nedoslýchavosť (celková strata sluchu podľa Fowlera 69,8%, t.j. v rozmedzí od 55% do 80%) je postihnutím, kdepercentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 - 35%.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľky a objektívnym nálezom spolu s pridruženými ochoreniami podľa posudkov, vzájomným pôsobením ovplyvňujú schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a preto zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona o 10%.
Navrhovateľka v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody, alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Lekárske správy nepreukazujú nové skutočnosti, konštatujú dovtedy popisovaný zdravotný stav bez zmeny diagnostických záverov. Odvolací súd preto námietky navrhovateľky nepovažoval za dôvodné.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 05. júna 2014 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie.
Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje celkove 35% -nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to 25% -nú mieru poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly VII, oddielu B, položky 5 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a 10% -nú mieru poklesu za iné zdravotné postihnutie. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.