9So/121/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, A. E. XX/XX, H. M., zastúpený: Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2015 o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/129/2015-26 zo dňa 25.02.2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/129/2015-26 zo dňa 25.02.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 12Sd/129/2015-26 zo dňa 25.02.2016 potvrdil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu"), ktorým odporca podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.") a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zamietol žiadosť navrhovateľa zo dňa 18.05.2015 o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2003. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18.05.2015 požiadal odporcu o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2013. Napadnutým rozhodnutím odporcu bola jeho žiadosť zamietnutá s odôvodnením, že počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením XX roku veku dňa XX.XX.XXXX, pričom rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj len „útvar GR ZVJS") č. GR ZVJS-12887/120-2003 zo dňa 22.01.2003 mu bol priznaný od 01.01.2003 výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.") v sume 17 960 Sk mesačne. Suma starobného dôchodku mu bola útvarom GR ZVJS určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a bola mu zohľadnená všetka preukázaná doba, t. j. 37 rokov. Bola mu zohľadnená aj doba civilného zamestnania u zamestnávateľa - Železničná stanica Ilava od 30.11.1965 do 03.10.1966 v III.pracovnej kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby od 04.10.1966 do 26.09.1968 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa - Železničná stanica Ilava od 27.09.1968 do 14.02.1972 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 15.02.1972 do 31.12.1999 v I. pracovnej kategórii funkcií a doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 01.01.2000 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi nemôže vzniknúť. Dôchodkový vek dosiahol dovŕšením XX rokov veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, a to s poukazom na § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil konštatujúc, že navrhovateľ má podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. požiadať útvar GR ZVJS o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Výsluhový dôchodok zvýši útvar GR ZVJS, ktorý dôchodok vypláca, po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť útvaru GR ZVJS.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím odporcu, nakoľko mal za to, že bolo vydané v rozpore so zákonom, z dôvodu čoho bol ukrátený na svojich právach. Rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu veci. Poukázal na rozhodnutie útvaru GR ZVJS č. GR ZVJS-12887/120-2003 zo dňa 22.01.2003, ktorým mu bol podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01.01.2003 výsluhový dôchodok na základe skutočnosti, že podľa personálneho rozkazu riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom č. 97 zo dňa 23.10.2002 dňom 31.12.2002 skončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pričom ku dňu skončenia služobného pomeru jeho služobný pomer trval 32 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím útvaru GR ZVJS zo dňa 22.01.2003 mu nebol priznaný starobný, ale výsluhový dôchodok, pričom jeho výška bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku. Priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia. Navrhovateľ mal za to, že záver týkajúci sa údajného zhodnotenia 37 rokov pre nárok na výsluhový dôchodok nie je podložený. Doba štúdia a doba zamestnania v tzv. „civilnom sektore" mala byť odporcom započítaná po posúdení uplatneného nároku na starobný dôchodok. Ide o dobu štúdia na Železničnom odbornom učilišti od 01.09.1962 do 30.06.1965 a tiež o prácu na Železničnej stanici v Ilave od 01.07.1965 do 01.10.1966 a od 01.10.1968 do 14.02.1972.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Z dávkového spisu odporcu odvolací súd zistil, že po podaní odvolania proti rozsudku krajského súdu bolo rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2016 podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. zrušené napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia odporca konštatoval, že opätovne posúdil nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a v ten istý deň (29.06.2016) vydal nové rozhodnutie o jeho priznaní od 18.05.2012 v sume 74 eur mesačne a ojeho zvýšení podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré bolo zmenené rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.08.2016.

Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.08.2016 priznal navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., podľa § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 18.05.2012 starobný dôchodok v sume 153,90 eur. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. mu ho od 01.01.2013 zvýšil na sumu 165,10 eur mesačne a od 01.01.2014 na sumu 173,90 eur mesačne.

V preskúmavanej veci došlo zrušením napadnutého rozhodnutia odporcu a vydaním nového rozhodnutia zo dňa 29.06.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 05.08.2016 o priznaní starobného dôchodku až v priebehu konania o odvolaní k vzniku situácie, že tieto rozhodnutia neboli preskúmané (všetky rozhodnutia odporcu o tej istej žiadosti o starobný dôchodok) súdom prvej inštancie. Rozhodovaním odvolacieho súdu ako súdu druhej inštancie by došlo k porušeniu práva navrhovateľa riadne konať pred súdom a jeho súdnu ochranu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní krajský súd zistí, či navrhovateľ trvá na preskúmaní teraz už rozhodnutia zo dňa 29.06.2016 v znení rozhodnutia zo dňa 05.08.2016 a následných rozhodnutí a v kladnom prípade vo veci rozhodne znovu, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.