9So/120/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky F. K., bytom B. N. M., M. nábrežie XX, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 01.03.2016, č. k. 2Sd/45/2015 -71, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 01.03.2016, č. k. 2Sd/45/2015 -71, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 01. 03. 2016, č. k. 2Sd/45/2015 -71, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 18.06.2015, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp") zamietla žiadosť navrhovateľke o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu") 60% a preto jej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej výške.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne zo 17.12.2015 a 14.01.2016 bol potvrdený pôvodný nález, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky ako v oblasti psychiky tak v oblasti po operácie chrbtice s pretrvávajúcimi ťažkosťami by pri osobitnom hodnotení miery poklesu nedosahovali vyššiu mieru než 45%. Krajský súd poukázal na obsah posudku zo 17.12.2015, kde poruchy funkcie oboch kolien ľahkého a stredne ťažkého stupňa boli považované za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky a podmieňujúce pokles zárobkovej schopnosti o 50%. Ostatné ochorenia vyššie uvádzané boli zohľadnené pri osobitnom hodnotení miery poklesu navýšením o 10%. Krajský súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, ženavrhovateľkin zdravotný stav naďalej podmieňuje mieru poklesu 60%. Keďže neboli preukázané nové skutočnosti, ktoré by neboli známe pri posudzovaní posudkových lekárov, a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnili, krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.

Rozsudok krajského súdu navrhovateľka napadla včas podaným odvolaním. Namietla, že krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z dôkazov posudkových lekárov, ktoré nepovažuje za objektívne. Pochybnosti vzbudzuje skutočnosť prepojenia posudkového lekára s odporkyňou vo vzťahu zamestnaneckom, čo je dôvodom na ustanovenie znalca do daného konania. Podľa názoru navrhovateľky krajský súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na objektívne rozhodnutie. Navrhla zrušiť rozhodnutie odporkyne, vec jej vrátiť na ďalšie konanie a uvedený postup zohľadniť aj pri náhrade trov konania.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľkin zdravotný stav považuje za dostatočne ozrejmený podloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí zvýšenia invalidného dôchodku.

Navrhovateľka podľa obsahu odvolania namietala priznanú mieru poklesu.

Z administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol určený dátum vzniku invalidity 06.11.2012 s 55% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu/ kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v miere 45% a za ostatné ochorenia /vnútorné poruchy kolenného kĺbu, chondropatiu kolena II.-III. stupňa a depresívne epizódy / určil max.10%. Od 07.05.2014 došlo k zvýšeniu miery poklesu na 60%, pričom došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré bolo hodnotené ako uvoľnenie väzivového aparátu kolien, nestabilné koleno/ kapitola XV, oddiel G, položka 47c citovanej prílohy 50% so zvýšením percentuálnej miery o 10 % za ostatné choroby /cervikalgiu, cervikobrachiálny syndróm, depresívnu porucha pri somatických ochoreniach, ťažkú/. Na uvedených percentuálnych mierach poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zotrvali posudkoví lekári aj po kontrolných hodnoteniach z podnetu krajského súdu, pričom svoje stanovisko riadne, teda zrozumiteľne a v logických súvislostiach zdôvodnili.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Námietku navrhovateľky, že krajský súd, ani odporkyňa, nebrali do úvahy zhoršenie celkového zdravotného stavu navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov.

Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi však neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z predkladaných odborných posudkov súdu po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. predloženej na pojednávaní, nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jej zdravotného stavu oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.

Z tvrdenia navrhovateľky nevyplýva v čom konkrétnom videla pochybenie posudkových lekárov, keď mala za to, že jej miera poklesu výkonu zárobkovej činnosti mala byť hodnotená najmenej na 70%, keďže žiadne dôkazy týmto smerom nepredložila. Ani na samotnom pojednávaní pred krajským súdom nenavrhla ďalšie šetrenia, ktoré by potvrdili opak nálezov a ich posúdení posudkovými lekármi. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by navrhovateľka namietala v priebehu správneho konania neodbornosť alebo zaujatosť konajúcich lekárov v priebehu správneho konania. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľky v posudzovanom období neboli splnené podmienky pre viac ako 60% mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil a na obsah ktorého v podrobnostiach odvolací súd poukazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.