9So/120/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: S. U. nar.XX.XX.XXXX, bytom H. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, zo 6. augusta 2013, č.k. 38Sd/121/2012-45, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, zo 6.augusta 2013, č.k. 38Sd/121/2012-45, p o t v r d z u j e.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zo 6. augusta 2013, č.k. 38Sd/121/2012-45, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 03.09.2012 a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 03.09.2012 (ďalej len „rozhodnutie odporkyne“) podľa § 70 ods.1 a § 71 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 09.08.2012 s odôvodnením, že nemá viac ako 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej aj „miera poklesu“). Navrhovateľ namietal, že pri dopravnej nehode utrpel zlomeniny stavca Th-8 a výbežkov siedmeho krčného stavca a prvého až tretieho hrudného stavca, zlomeninu záhlavovej kosti, rebier a pomliaždenie pľúc a napriek liečbe a rehabilitácii je stále práceneschopný a stále má bolesti chrbtice; doteraz vykonávanú prácu kuchára už nie je schopný vykonávať, lebo nevydrží dlhšie stáť ani sedieť. V konaní o žiadosti navrhovateľa bol navrhovateľ posúdený v dňoch 09.08.2012 a 06.11.2012 posudkovým lekárom pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne so zhodným záverom, že nie je invalidný. Posudkoví lekári tento záver založili na vyšetrení navrhovateľa a zohľadnení nálezov odborných neurologických vyšetrení, ktoré nepreukazujú útlak periférnych nervov s tým, že neurologický nález je kompletne negatívny. Za rozhodujúcezdravotné postihnutie určili bolesti chrbta (dorzalgiu), ktorej podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 2 písm. b) prílohy č.4 zákona zodpovedá 20% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Takto určenú mieru zvýšili za iné zdravotné postihnutie (ľahká depresia) o 5% na celkovo 25%. Keďže navrhovateľ predložil súdu lekársku správu s odporúčanou konzultáciou neurochirurga vzhľadom na pretrvávajúci bolestivý stav, krajský súd doplnil dokazovanie o vyhodnotenie navrhovateľom predložených lekárskych nálezov posudkovým lekárom. Doplnenie posúdenia vykonal posudkový lekár ústredia dňa 24.04.2013. V posudku vyhodnotil novo doložené neurologické vyšetrenie z 26.2.2013 i neurochirurgické vyšetrenie z 13.3.2013 a skonštatoval, že neurologický nález je kompletne negatívny, neurochirurg neindikoval operačné riešenie chrbtice a prítomná depresia nevyžaduje liečbu. Na tom základe posudkový lekár dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu posudkového záveru z 06.11.2012. Krajský súd mal za preukázané, že posudkoví lekári vyhodnotili degeneratívne, resp. poúrazové zmeny na chrbtici a navrhovateľ ničím nespochybnil správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho vplyvu na schopnosť navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť (20%). Krajský súd poukázal aj na to, že ani pri maximálne možnom zvýšení tejto miery poklesu za iné zdravotné postihnutie o 10% (priznaných 5%), by navrhovateľ nesplnil podmienky viac ako 40% miery poklesu pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ trpel aj iným posudkovo závažným ochorením. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol nesprávnosť posúdenia a miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo napriek liečbe i po ukončení pracovnej neschopnosti je jeho stav dlhodobo nepriaznivý, nevydrží dlhšie stáť ani sedieť a má malé šance uplatniť sa na trhu práce. Rozhodnutie odporkyne i súdu považuje za veľmi tvrdé, opierajúce sa o tendenčné a účelové vyjadrenia posudkových lekárov. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súd zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, lebo navrhovateľ nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom zvýšenie miery poklesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno.

Prvoradým predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je podľa § 71 ods.1 zákona invalidita poistenca.

Podľa § 71 ods.1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods.2 zákona).

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že na uznanie invalidity nepostačuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Musí ísť o taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý súčasne spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

Vzhľadom na uvedené, pre uznanie invalidity nie je rozhodujúci subjektívny pocit navrhovateľa, že nie je schopný vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, ani okolnosť, že pre zdravotné problémy môže mať problémy pri umiestnení na trhu práce.

Pod poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemožno rozumieť iba pokles schopnosti vykonávať doterajšiu prácu, v danom prípade prácu kuchára. Za taký pokles sa považuje neschopnosť výkonu zárobkovej činnosti v akomkoľvek pracovnom zaradení (primeranom vzdelaniu poistenca).Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona (§ 71 ods.5 zákona).

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola u navrhovateľa určená dorzalgia (bolesť chrbta) po zlomenine tela stavca Th-8 podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 2, písm. b) prílohy č.4 zákona. Podľa uvedenej položky stavy po zlomenine tela stavca s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi podmieňuje podľa všeobecných lekárskych poznatkov 20% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári vyhodnotili zdravotný stav a jeho vplyv na schopnosť navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť objektívne, úplne, na základe potrebných odborných lekárskych vyšetrení a bez rozporu s ich závermi, keďže aktuálne neurologické vyšetrenia konštatovali kompletne negatívny neurologický nález. Nebolo teda preukázané, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa podmieňovalo vyššiu mieru poklesu, uvedenú v kapitole XV, oddiel E, položke 2, písm. c) prílohy č.4 zákona (často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ zatiaľ nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 zákona a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona nevznikol. Rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov konania podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.