ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky: V. L., bytom P..XXXX/XX, U. - B., N. D., právne zastúpená advokátom: JUDr. Dušan Antol, Zbrojničná č.12, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augutsa č.8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20.júna 2012, č.k. 5Scud 9/11-53, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20.júna 2012, č.k. 5Scud 9/11-53, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX X X X X X X X z 26.januára 2011 v spojení s rozhodnutím toho istého čísla zo 6.septembra 2011, ktorými po doplnení obdobia dôchodkového poistenia od 7.decembra 1982 do 14.decembra 1983 zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky od 21.januára 2010 na 286,50 € mesačne podľa § 65, § 293z a § 82 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon“) a podľa článku 46 ods.1 nariadenia Rady (EHS) č.1497/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Odporkyňa dôvodila tým, že vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia číslo 495 121 2270 Z 24.mája 2011 o priznaní starobného dôchodku od 21. januára 2010, teda odo dňa, od ktorého o jeho priznanie požiadala žiadosťou z 21.decembra 2009, nie je možné zvýšenie starobného dôchodku vykonať tri roky spätne, teda od 1.marca 2008, ale najskôr odo dňa priznania starobného dôchodku. Navrhovateľka nezákonnosť rozhodnutí odporkyne namietala z dôvodu, že dôchodkový vek dovŕšila dňom 21. októbra 2004, ktorým dňom jej vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 109 ods.1 zákona a odporkyňa nesprávne posúdila nárok na výplatu dôchodku podľa § 109 ods.2 zákona a preto žiada o doplatok starobného dôchodku od 1.marca 2008.
Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľke nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 a 6 zákona vznikol dňa 1.októbra 2004 (správne malo byť uvedené „21. októbra 2004“), navrhovateľka požiadala o vyplácanie starobného dôchodku od 21.januára 2010 žiadosťou z 21. decembra 2009 a starobný dôchodok jej bol od tohto dňa aj priznaný rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 24. mája 2010. Krajský súd poukázal na rozdiel medzi nárokom na dôchodok a nárokom na jeho výplatu. Dospel k záveru, že nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká až podaním žiadosti o priznanie alebo výplatu starobného dôchodku a keďže navrhovateľka o výplatu starobného dôchodku požiadala od 21. januára 2010 žiadosťou z 21. decembra 2009, odporkyňa jej starobný dôchodok nemohla preskúmavaným rozhodnutím priznať a doplatiť skôr ako od 21.januára 2010. Z uvedeného dôvodu rozhodnutia odporkyne považoval za súladné so zákonom.
Rozsudok krajského súdu napadla odvolaním navrhovateľka. Namietla, že v Českej republike si uplatnila nárok na priznanie a výplatu starobného dôchodku od neskoršieho termínu, čo ju však nemôže znevýhodňovať pri posudzovaní nároku podľa slovenského dôchodkového systému. Podmienky nároku na starobný dôchodok tu splnila dňom 21. októbra 2004, takže do 21. januára 2010 sa vytvorilo vákuum bez zápočtu rokov, bez výplaty a valorizácie starobného dôchodku, teda došlo k majetkovej ujme navrhovateľky a bezdôvodnému obohateniu odporkyne. Zákon o sociálnom poistení nevylučuje možnosť uplatniť si nárok na dávku aj spätne. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie, a aby navrhovateľke priznal náhradu trov konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky trvala na správnosti svojho rozhodnutia. Keďže starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný od 21. januára 2010, nebolo možné doplatiť ho tri roky spätne. V danom prípade bolo ustanovenie § 112 ods.1 zákona aplikované správne. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu i rozhodnutie odporkyne v rozsahu opravného prostriedku a v medziach odvolania bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 26. januára 2011 v znení rozhodnutia toho istého čísla zo 6. septembra 2011 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) po doplnení obdobia dôchodkového poistenia od 7. decembra 1982 do 14.decembra 1983, ktorým zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky od 21.januára 2010 na sumu 286,50 € mesačne a následne od 1. januára 2011 podľa § 82 zákona na 291,70 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia zo 6. septembra 2011 odporkyňa, reagujúc na opravný prostriedok navrhovateľky, uviedla, že zvýšenie starobného dôchodku nie je možné vykonať tri roky spätne od 1. marca 2008, ale najskôr odo dňa priznania starobného dôchodku, t.j. od 21. januára 2010, od ktorého žiadala priznať starobný dôchodok v žiadosti z 21. decembra 2009.
Podľa § 112 ods.1 písm. a) zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku požiadala Českú správu sociálního zabezpečení v Prahe žiadosťou zo dňa 21. decembra 2009, ktorou požiadala o priznanie a výplatu starobného dôchodku od 21. januára 2010. Táto žiadosť bola v súlade s nariadením Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva doručená odporkyni dňa 15.03.2010. Odporkyňa právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX z 24. mája 2010 navrhovateľke priznala starobný dôchodok od 21. januára 2010, teda odo dňa, od ktorého o jeho priznanie požiadala.
Preskúmavaným rozhodnutím z 26. januára 2011 v znení rozhodnutia zo 6. septembra 2011 odporkyňa rozhodla o zvýšení starobného dôchodku po dodatočnom započítaní preukázanej doby poistenia.
V zmysle § 109 ods.1 zákona nárok na dôchodkovú dávku (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky (§ 109 ods.2 zákona).
Požiadať o priznanie dôchodkovej dávky je právom, nie povinnosťou poistenca. Ak nárok na dávku vznikol, ale poistenec o priznanie a výplatu dávky nepožiada, nemožno nevyplatenie dôchodku za obdobie do jeho priznania považovať za bezdôvodné obohatenie sa odporkyne. Je pritom irelevantné, že navrhovateľka o priznanie a výplatu starobného dôchodku podľa slovenského práva nepožiadala z dôvodu neznalosti zákona.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods.6 v spojení s § 109 ods.1 zákona navrhovateľke vznikol dňom 21. októbra 2004. V súlade s § 109 ods.2 zákona nárok na výplatu starobného dôchodku navrhovateľke vznikol od 21. januára 2010, teda odo dňa, ktorým o jeho priznanie a výplatu požiadala žiadosťou z 21. decembra 2009.
Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku z 24. mája 2010 nadobudlo právoplatnosť.
Je potrebné prisvedčiť námietke navrhovateľky, že zákon nevylučuje spätné priznanie starobného dôchodku. Predpokladom takého postupu je však podanie žiadosti o spätné priznanie dávky. Z dávkového spisu odporkyne však nevyplýva, že by navrhovateľka pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia o spätné priznanie starobného dôchodku požiadala. Navrhovateľka nárok na spätné priznanie a výplatu starobného dôchodku uplatnila prvýkrát až v opravnom prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu.
Podľa § 250i ods.1veta prvá v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Keďže navrhovateľka nárok na spätné priznanie a výplatu starobného dôchodku neuplatnila pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, odporkyňa rozhodla o zvýšení starobného dôchodku od 21.01.2010, teda odo dňa, od ktorého bol starobný dôchodok priznaný právoplatným rozhodnutím, v súlade s § 112 ods.1 zákona.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne (rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 26. januára 2011 v znení rozhodnutia toho istého čísla zo 6. septembra 2011) za vydané v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 v spojení s § 250ja ods.3 veta druhá O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250l ods.2 a § 250k ods.1 O.s.p. a navrhovateľke vzhľadom na jej neúspech v tomto konaní ich náhradu nepriznal.
Keďže z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky zo dňa 3. marca 2011, doručeného krajskému súd dňa 7. marca 2011 vyplýva, že navrhovateľka sa domáha priznania a výplaty starobného dôchodku tri roky spätne, odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že okamih doručenia tohto opravného prostriedku odporkyni zo strany súdu je rozhodujúci pre opätovné posúdenie nároku na priznanie starobného dôchodku podľa § 112 ods.1 zákona od skoršieho dátumu ako od 21. januára 2010. O tejto žiadosti odporkyňa rozhodne v novom správnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.