9So/12/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa: O. L., bytom Č. E. J. Č.. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15.októbra 2014, č.k. 2Sd/75/2014-25, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15.októbra 2014, č.k. 2Sd/75/2014-25, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 15.októbra 2014, č.k. 2Sd/75/2014-25, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 11.apríla 2014, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou z 04.03.2014 má naďalej 50% mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „ miera poklesu“).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal zo spisov odporkyne preukázané, že navrhovateľovi bol pre 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01.11.2011 priznaný invalidný dôchodok a navrhovateľ požiadal o jeho zvýšenie dňa 11.03.2013. Na základe posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 04.03.2014 a 24.07.2014, ktorých obsah v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, dospel krajský súd k záveru, že posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa bolo vykonané v súlade s ustanovením § 71 a prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že od uznania invalidity nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý bypodmieňoval zvýšenie dovtedy uznanej 50% miery poklesu, keď rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú naďalej endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok (diabete mellitus), ktorému zodpovedá 40% miera poklesu. Pre ostatné zdravotné postihnutia (ľahké funkčné obmedzenie bedrových kĺbov a ľavého ramena, ľahké degeneratívne postihnutie chrbtice,....) zvýšili mieru poklesu v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o maximálne možných 10% na celkových 50%. Podľa krajského súdu závery posudkových lekárov nie sú v rozpore s nálezmi z odborných lekárskych vyšetrení. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že hoci podľa záverov neurochirurgických vyšetrení je uvádzaná coxartróza III.- IV.štádia ochorenia, ide o popis bez objektívneho funkčného vyšetrenia; podľa nálezov ortopedického vyšetrenia je však funkčné obmedzenie bedrových kĺbov iba ľahkého stupňa. Na tomto základe považoval krajský súd určenie miery poklesu schopnosti navrhovateľa na 50% za stanovené v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. a preto rozhodnutie odporkyne potvrdil ako súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Namietol neúplnosť jeho posúdenia vzhľadom na to, že podľa ortopéda je postihnutie bedrových kĺbov len II.stupňa, kým neurochirurg konštatuje postihnutie III.-IV.stupňa. Poukázal na to, že podľa správy z neurochirgického vyšetrenia dňa 31.07.2014 je mu odporúčaný liečebný pobyt. Nemôže zdvihnúť ľavú ruku, má z toho bolesti hlavy a závraty, nedokáže vykonávať žiadnu činnosť dlhší čas. Žiadal preto (§ 41 ods. 2 O.s.p.), aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, aby na posúdenie jeho zdravotného stavu a miery poklesu bol prizvaný aj neurochirurg.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, lebo rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa bol posudkovými lekármi dostatočne ozrejmený na základe predložených nálezov odborných vyšetrení.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uvádza: Podľa § 71 ods.4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 veta prvá zákona č.461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotnýchpostihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Navrhovateľ namietal nesprávnosť hodnotenia postihnutia jeho bedrových kĺbov, poukazujúc na záver neurochirurga o coxartróze III.-IV.stupňa.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 71 ods. 4 zákona však vyplýva, že pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce funkčné vyšetrenie, teda vyšetrenie zamerané na zistenie hybnosti v bedrových kĺboch. Na účely posúdenia invalidity teda nie je rozhodujúce, či napríklad podľa rtg vyšetrenia nález svedčí pre coxartrózu III.-IV.stupňa, teda ťažkému stupňu obmedzenia hybnosti kĺbov. Ani z jedného nálezu neurochirurga pritom nevyplýva, že by pri neurochirurgickom vyšetrení bolo vykonané aj funkčné vyšetrenie bedrových kĺbov. Z nálezov ortopéda pritom vyplýva, že tento lekár vykonal aj vyšetrenie funkčnosti kĺbu a jeho závery zatiaľ svedčia len o ľahkom stupni poruchy hybnosti bedrových kĺbov. Závery posudkových lekárov teda nie sú v rozpore s nálezmi funkčného vyšetrenia bedrových kĺbov.

Navrhovateľ namietal, že na základe neurochirurgického nálezu z 31.07.2014 je objednaný na liečebný pobyt. Z uvedenej správy vyplýva, že toto vyšetrenie bolo zamerané na krčnú chrbticu a ľavú hornú končatinu so záverom, že obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice neindikuje operáciu chrbtice a navrhovateľovi bolo odporučené komplexné preliečenie s kontrolou o tri mesiace.

Obmedzenie pohybu bedrových kĺbov ľahkého stupňa obojstranne podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 41.1 písm. b) prílohy č. 4 zákona č.461/2003 Z.z. podmieňuje len 20% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Taktiež obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu podmieňuje podľa kapitoly XV, oddielu G, položky prílohy č. 4 zákona maximálne 25% mieru poklesu. Posudkoví lekári preto aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a v súlade s § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili diabetes mellitus ako ochorenie zaradené medzi endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, ktorému zodpovedá 40% miera poklesu a vzhľadom na ďalšie zdravotné postihnutia a stupeň ich závažnosti takto určenú mieru poklesu zvýšili v súlade s § 71 ods. 8 uvedeného zákona o maximálne možných 10% na celkových 50%.

Z uvedených dôvodov mal aj dovolací súd preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne (11.04.2014) nespĺňal podmienku viac ako 50% miery poklesu pre zvýšenie jeho invalidného dôchodku, preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 11.04.2014 považoval za súladné so zákonom. Na tom základe rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada takých trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.