9So/118/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľky: O. W., bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18.júna 2013, č.k. 24Sd/216/2012-63, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18.júna 2013, č.k. 24Sd/216/2012-63, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 18.júna 2013, č.k. 24Sd/216/2012-63, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 23.05.2012, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo nemá viac ako 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súčasne krajský súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa lekárskych správ (ďalej aj „posudky“) posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 03.05.2012, 10.09.2012 a následne na základe doplnenia dokazovania (po predložení novších nálezov) podľa posudku z 28.05.2013 rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, ktorým zodpovedá 35% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej aj „miera poklesu“), pričom ďalšie zdravotné postihnutia (ľahký anemický syndróm, chronická pankreopatia - mierna lipomatóza pankreasu bez ložiskových zmien a známok chronickej pankreatitídy a antrálna gastritída) neodôvodňujú zvýšenie takto určenej miery poklesu. Krajský súd dospel k záveru, že závery posudkových lekárov nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a miera poklesu je určená v súlade so zákonom, preto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že súd nevzal do úvahy všetky jej vedľajšie diagnózy a nebolo prihliadnuté na jej dlhodobú práceneschopnosť od 12.06.2012. Zdravotný stav jej neumožňuje nastúpiť do práce a vyhliadky podľa lekárov nie sú optimistické.

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny, keďže posudky sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) je invalidita poistenca.

Podľa § 71 ods.2 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods.2 zákona).

Uznanie invalidity v zmysle § 71 ods.2 zákona nepodmieňuje akýkoľvek dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Musí ísť o stav, ktorý súčasne spôsobuje viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 zákona a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.5 až 7 zákona).

V zmysle § 71 ods.8 zákona mieru poklesu určenú za rozhodujúce zdravotne postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Podľa posudkov posudkových lekárov rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách - recidivujúca bolesť chrbta v oblasti hrudnej a driekovej časti s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, bez známok parézy, svalových hypotrofií či hypotónie, bez poruchy zvieračov, ktorému podľa § 71 ods.5 v spojení s kapitolou XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č.4 zákona zodpovedá 35% miera poklesu.

Percentuálne určenie miery poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie medzi účastníkmi nebolo sporné.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že nebolo prihliadnuté na jej vedľajšie diagnózy. Podľa obsahu odvolania teda namietala, že miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určená podľa § 71 ods.5 zákona, nebola zvýšená za ostatné zdravotné postihnutia.

Túto námietku navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Z ustanovenia § 71 ods.8 zákona vyplýva, že ostatné zdravotné postihnutia sú dôvodom na zvýšenie miery poklesu najviac o 10% len vtedy, ak tieto ostatné zdravotné postihnutia sú tak závažné, že ovplyvňujú pokles schopnosti.

Z posudkov posudkových lekárov mal aj odvolací súd za preukázané, že posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou namietané zdravotné ťažkosti. V posudku 28.05.2013 posudkový lekár vyhodnotil všetky novo predložené lekárske nálezy a správy so záverom, že ostatné zdravotné postihnutia neovplyvňujú pracovný potenciál navrhovateľky. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a navrhovateľka v odvolacom konaní žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložila.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmienil jej invaliditu podľa § 71 zákona a preto jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona nevznikol. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s § 224 ods.1, § 250k ods.1 a § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľke náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.