ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky: U. G., A..XX, D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. júla 2012, č.k. 2Sd/23/2012-35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3.júla 2012, č.k. 2Sd/23/2012-35, p o t v r d z u j e.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 9. januára 2012, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo nemá viac ako 40 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na základe posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 19. decembra 2011, resp. 15. marca 2012 a 29. mája 2012, mal krajský súd za preukázané, že posudkoví lekári vyhodnotili všetky navrhovateľkou namietané lekárske nálezy a náležite objasnili záver, že navrhovateľka nie je invalidná z dôvodu nesplnenia podmienky viac ako 40 %-nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili stav po operatívnom odstránení zhubného nádoru prsníka podľa kapitoly XIII, položky 2, písm. a) prílohy č.4 zákona. Lekárske správy, ktoré navrhovateľka predložila súdu dňa 19. júna 2012, podľa súdu neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov. Keďže nebola splnená podmienka invalidity, rozhodnutie odporkyne považoval za vecne správne.
Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že v dôsledkupokračujúcej liečby sa cíti unavená, slabá, v zlom psychickom stave a ledva zvláda domáce práce. Nie je schopná vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť. Ruka jej opúcha aj v kľude, má problém s ústnou dutinou, nedoslýchavosť jej spôsobuje problémy v komunikácii a zanedbateľná nie je ani inkontinencia moču. Podľa jej názoru jej patrí vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým aj nárok na invalidný dôchodok.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázala na to, že posudkoví lekári vyhodnotili všetky navrhovateľkou namietané ťažkosti, ich posudky sú bez nejasností a vnútorných rozporov a v konaní nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozhodnutím odporkyne bez nariadenia pojednávania ( § 250ja ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Prvou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona je invalidita poistenca.
Poistenec je invalidný, ako pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pritom považuje taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods.1.2 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu“) je uvedená v prílohe č.4 zákona a určuje sa podľa zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (§ 71 ods.5, 6 zákona). Takto určenú mieru možno zvýšiť podľa § 71 ods.8 zákona najviac o 10 %, avšak iba v prípade ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je stav po odstránení zhubného nádoru prsníka v I. štádiu ochorenia. Tomuto postihnutiu podľa kapitoly XIII, bodu 2, písm. a) prílohy č.4 zákona zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % až 40 %. Posudkový lekár ústredia pri posudzovaní navrhovateľky zohľadnil na základe predložených odborných lekárskych nálezov namietanú inkontinenciu moču (únik moču pri kašli, prudkom pohybe, bez urgentného močenia) ako aj ľahkú nedočujnosť. Vyhodnotil aj psychiatrický nález, podľa ktorého ide o depresívnu epizódu, dobre reagujúcu na liečbu, pričom nejde o dlhodobý stav. Pokiaľ posudkový lekár dospel k záveru, že uvedené ďalšie zdravotné postihnutia nie sú posudkovo významné, tento záver nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárov.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že preukázaný zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený v súlade s § 71 a prílohou č.4 zákona, a teda že zatiaľ nepodmieňuje invaliditu a z toho dôvodu navrhovateľke nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona nevznikol. Aj odvolací súd preto rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom a rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250l ods.2 a § 250k ods.1 O.s.p., lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni taká náhrada nepatrí.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka právo kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.