9So/112/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa F. bytom E. zastúpeného JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom so sídlom Štefánikova 43, Nitra proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2013, č. k. 19Sd/118/2012-96, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2013, č. k. 19Sd/118/2012-96, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 5. marca 2012, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodla o ďalšom trvaní nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok od 5. decembra 2011 v sume 250,90 € mesačne na základe jeho 60 %-nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň podľa § 82 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z. od 1. januára 2012 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 259,20 € mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ, ktorý bol od 31. marca 2010 uznaný invalidným pre celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, žiadosťou z 5. decembra 2011 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu. Na základe predložených lekárskych správ bola celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa posudkovým lekárom pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v dňoch 18. januára 2012, 23. apríla 2012 a 9. mája 2012 (za prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru psychiatrie) zvýšená od 5. decembra 2011 na 60 %. Posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú duševné choroby a poruchy správania, ktorým zodpovedá 50% mierapoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určená podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona. Za iné zdravotné postihnutia (polyartróza a dorzalgie) túto mieru zvýšili o 10% na celkových 60%. Z dôvodu nesúhlasu navrhovateľa s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jeho námietok zaujatosti voči posudkovým lekárom sociálneho poistenia súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záveru znaleckého posudku, vrátane konzultantského znaleckého psychologického vyšetrenia vyplynulo, že u navrhovateľa sa nepotvrdili žiadne organické zmeny centrálneho nervového systému, žiadna psychotická alterácia osobnosti a ukazovatele depresivity nepresahujú ľahký stupeň, pričom podľa subjektívnej Beckovej škály depresia dosahuje nanajvýš pásmo ťažkého stupňa. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko Nitra sa v lekárskom posudku z 21. januára 2013 plne stotožnil so záverom znalca a správnym zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa do kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona. Na dožiadanie krajského súdu zhodnotil dňa 7.mája 2013 navrhovateľom predloženú prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici od 7. do 21.marca 2013 so záverom, že zdravotný stav navrhovateľa bol uzatvorený ako depresívna porucha ťažkého stupňa, v stabilizovanom stave bol prepustený do domácej starostlivosti a hospitalizácia nepotvrdila vážnejšie a dlhodobejšie zhoršenie zdravotného stavu s tým, že celková miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%. Krajský súd vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov a závery znalecké posudku znalca

- psychiatra dospel k záveru, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť a výška invalidného dôchodku bola určená správne, preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250 q ods.2 O.s.p. potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Namietal, že posudkoví lekári neprihliadli na vyjadrenia odborných lekárov z ktorých vyplýva, že jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil. Nesúhlasil so zvýšením jeho miery poklesu zárobkovej činnosti z 55 % na 60 %. Poukázal na to, že posudkoví lekári síce zaradili jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie do kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona, avšak určili najnižšiu mieru poklesu 50 % z rozmedzia 50 - 80 %. Mal za to, že aj podľa vyjadrení odborných lekárov jeho zdravotné postihnutie zodpovedá 70 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa jeho názoru krajský súd dospel na podklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, lebo rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa bol dostatočne ozrejmený príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a ich posudky sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu v takom rozsahu, ktorý by odôvodnil určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o invalidnom dôchodku navrhovateľa.

V konaní o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku z 5. decembra 2011 posudkoví lekári po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a dostupnej zdravotnej dokumentácie ako i navrhovateľom predložených lekárskych správ a nálezov z odborných vyšetrení konštatovali, že u navrhovateľa pretrváva depresívna symptomatika, zhoršenie zdravotného stavu si vynútilo hospitalizáciu a je hodnotený ako ťažká depresívna porucha. Toto postihnutie ustálili za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona (pôvodne v roku 2010 bol hodnotený ako stredne ťažká forma podľa kapitoly V., položka 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona) s mieroupoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, t. j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, nakoľko u navrhovateľa nie sú prítomné trvalé bludy a halucinácie. Tomuto záveru neodporoval ani znalecký posudok vyhotovený v súdom nariadenom znaleckom dokazovaní. Vzhľadom na ostatné zdravotné postihnutia (navrhovateľ je liečený pre bolesti chrbtice a drobných kĺbov rúk a pravého ramena na podklade degeneratívnych zmien) zvýšili v súlade s § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, na celkových 60 %.

Navrhovateľ sa domáhal uznania 70% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie z dôvodu, že jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v kapitole V. prílohy č. 4 zákona, pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri duševných poruchách a poruchách správania je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že navrhovateľ je schopný vykonávať pomocné robotnícke práce s úľavami (bez práce na úkol, bez zvýšenej psychickej záťaže, nevhodné práce vonku, v chlade). Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že objektívne ukazovatele nepresahujú ľahký stupeň depresivity a iba subjektívna Beckova škála dosahuje, aj to nanajvýš, pásmo depresie ťažkého stupňa.

Medzi závermi posudkov, znaleckým posudkom a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z kópií lekárskych správ z obdobia roku 2013 nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jeho zdravotného stavu (s predpokladom trvania aspoň jedného roka) oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľa zatiaľ nie sú splnené podmienky pre vyššiu ako 60 % mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok