9So/11/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľky L. H. bytom U. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2013, č. k. 8Sd/171/2011-30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2013, č. k. 8Sd/171/2011-30, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom z 26. novembra 2013, č. k. 8Sd/171/2011-30, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX z 30. júna 2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľke od 15. marca 2010 invalidný dôchodok v sume 213 € mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 216,90 € mesačne.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutím z 30. júna 2011 odporkyňa priznala navrhovateľke od 15. marca 2010 invalidný dôchodok, lebo podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 8. apríla 2011 je navrhovateľka od 14. marca 2010 (krajský súd v rozsudku nesprávne uviedol dátum 14.3.2011) invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Navrhovateľka v žiadosti o invalidný dôchodok uviedla, že od 01.11.1980 do 31.12.1990 pracovala v organizácii Čedok. Odporkyňa zhodnotila navrhovateľke dobu zamestnania a výšku hrubých zárobkov za obdobia od januára 1987 do marca 1987, od 01.01.1988 do 31.12.1989 a od 01.01.1990 do 31.12.1990 na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vystavených zamestnávateľom. Dobu zamestnania od 01.11.1980 do 31.12.1986 a od 01.04.1987 do 31.12.1987 na základe svedeckých výpovedí zamestnankýň Čedoku - hrubé zárobky za uvedené obdobia nebolo možné navrhovateľke hodnotiť, keďže svedkyne pracovali v Čedoku v riadnom pracovnom pomere v pozícii referent, resp.samostatný odborný referent, pričom navrhovateľa pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti ako externý sprievodca. Nešlo teda o porovnateľné pozície pre možnosť započítania výšky dosiahnutých hrubých zárobkov. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že pracovala ako iní sprievodcovia cestovných kancelárií na tzv. výnimku, bez iného zdroja príjmu a každý rok podpisovali dohodu o pracovnej činnosti. Nesúhlasila s posúdením svedeckých výpovedí krajským súdom, podľa ktorého nie je možné porovnávať na účely započítania hrubých zárobkov zárobky svedkýň, keďže ich svedecké výpovede boli vykonané na účely preukázania doby zamestnania a nie ohľadom hrubých zárobkov. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie a dokazovanie.

Odporkyňa dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyvinula maximálne úsilie na zistenie obdobia dôchodkového poistenia od 01.11.1980 do 31.12.1986 a od 01.04.1987 do 31.12.1987. Keďže podľa oznámenia Satur Travel, a.s. ako právneho nástupcu Čedoku, sa v archíve nenachádza žiaden doklad o pracovnom pomere navrhovateľky v cestovnej kancelárii Čedok, navrhovateľke bola započítaná doba zamestnania v namietaných obdobiach na základe svedeckých výpovedí. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkyne pracovali v cestovnej kancelárii Čedok na plný pracovný úväzok a v inom pracovnom zaradení ako navrhovateľka, navrhovateľke nebolo možné započítať hrubé zárobky na základe dosiahnutých zárobkov svedkýň, keďže ich nemožno považovať za porovnateľných svedkov. Podľa oznámení Satur Travel, a.s. a Tatratour uvedené cestovné kancelárie nevedia nájsť porovnateľných svedkov, pretože navrhovateľka pracovala ako externý sprievodca nepravidelne a s nepravidelným príjmom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250s ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke.

Navrhovateľka bola činná na základe dohody o pracovnej činnosti podľa § 237 Zákonníka práce, ktorá sa v zmysle § 238 ods. 1 Zákonníka práce uzatvárala písomne a v dohode museli byť uvedené dojednaná práca, dojednaná odmena za vykonanú prácu, dojednaný rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzaviera. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti bol zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Pre pracovnú činnosť, ktorú navrhovateľka vykonávala v spornom období, je charakteristický nepravidelný výkon takej činnosti. Pre výšku dôchodkovej dávky preto bez hodnoverného dôkazu nemožno hodnotiť neznáme hrubé zárobky. Z tvrdenia navrhovateľky vyplýva, že sama nevlastní žiadne doklady, ktorými by mohla preukázať dobu zamestnania a zárobky z činnosti externého pracovníka v cestovnej kancelárii Čedok. Nepredložila žiadne výplatné pásky, uzavreté dohody o pracovnej činnosti ani iné listinné dôkazy. Uviedla síce mená dvoch svedkýň, ktoré pracovali v danom období u toho istého zamestnávateľa, nevedela však uviesť svedkov, ktorí by pracovali na rovnakej pozícii ako ona. Zo zápisnice, vyhotovenej podľa § 189 zákona o sociálnom poistení z 23.02.2013 na účely zistenia doby pracovného pomeru a vymeriavacieho základu za sporné obdobia od 01.11.1980 do 31.12.1986 a od 01.04.1987 do 31.12.1987, svedkyne L. a M. zhodne uviedli, že boli zamestnané v cestovnej kancelárii Čedok na plný pracovný úväzok v pozícii referent, resp. samostatný odborný referent a že navrhovateľke odovzdávali doklady k zájazdom a preberali vyúčtovania po ich skončení. Z potvrdenia cestovnej kancelárie SATUR TRAVEL, a.s. ako nástupníckej organizácie cestovnej kancelárie ČEDOK zo dňa 26. mája 2011 vyplýva, že nenašli porovnateľných pracovníkov na tej istej pracovnej pozícii, keďže navrhovateľka pracovala ako externý sprievodca a išlo o nepravidelné akcie v nepravidelných termínoch. Cestovná kancelária TATRATOUR, a. s. listom zo 16.júna 2011 oznámila, že navrhovateľkav ich organizácii nepracovala ani na dohodu, ani v riadnom pracovnom pomere a listom z 22.decembra 2011 oznámila, že nevedia predložiť porovnateľných pracovníkov.

Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Odvolací súd dospel k názoru, že odporkyňa postupovala v správnom konaní v súlade s § 195 zákona a ohľadom doby zamestnania a výšky hrubých zárobkov navrhovateľky vykonala rozsiahle dokazovanie. Vedenie evidencie o dobe zamestnania a zárobku a ich predloženie Sociálnej poisťovni, bolo v danom období povinnosťou zamestnávateľa, resp. jeho nástupníckej organizácie (§ 146 písm. k/ v spojení s § 149 až § 151 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení).

Pokiaľ zamestnávateľ Sociálnej poisťovni doklady o dobe zamestnania a zárobku navrhovateľky nepredložil, nemožno nezhodnotenie výšky hrubých zárobkov klásť za vinu Sociálnej poisťovni. Keďže výška hrubých zárobkov navrhovateľky v spornom období preukázaná nebola, odporkyňa nerozhodla v rozpore so zákonom, keď v danom období hrubé zárobky do vymeriavacieho základu nehodnotila.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu a preto jeho rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.