Najvyšší súd

9So/109/2013

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Bc. M. P.P. bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o sirotský

dôchodok,   na odvolanie odporkyne   proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18.

februára 2013, č. k. 15Sd/23/2010-85, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

18. februára 2013, č. k. 15Sd/23/2010-85   z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom z 18. februára 2013, č. k. 15Sd/23/2010-85,   krajský súd

zrušil rozhodnutia odporkyne číslo X. zo dňa 13. októbra 2009, v spojení s rozhodnutím číslo

X. zo dňa 29. decembra 2009, v spojení s rozhodnutím   č. X. zo dňa 26. februára

2010, v spojení s rozhodnutím číslo X.   zo dňa 28. decembra 2010, v spojení s rozhodnutím

číslo   X. zo dňa 20. januára   2012, v spojení s rozhodnutím číslo X. zo dňa 17. júla 2012,

v spojení s rozhodnutím   číslo X. zo dňa 18. septembra   2012, v spojení s rozhodnutím  

číslo X.   zo dňa 16. januára   2013 a vec   vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne

odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, cestovné vo výške

7,68 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím z 13. októbra 2009 odporkyňa

podľa § 81 ods. 6 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.   o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) upravila od 2. júla 2009 sirotský dôchodok

navrhovateľa na sumu 196,70 € mesačne z dôvodu, že sa zmenil počet poberateľov

pozostalostných dôchodkov   po otcovi navrhovateľa z troch na dvoch. Rozhodnutím  

z 29. decembra 2009 odporkyňa zmenila rozhodnutie z 13. októbra 2009 v časti odôvodnenia

a rozhodnutím z 26. februára 2010 odporkyňa podľa § 82 zákona zvýšila sirotský dôchodok navrhovateľa od 1. januára 2010 na 202,70 € mesačne. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa

pri sume zvýšenia sirotského dôchodku nemala vychádzať zo sumy 3 119 Sk. Krajský súd

dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako i jej postup nie sú v súlade so

zákonom. Konštatoval, že námietky navrhovateľa sú opodstatnené, keďže zvýšenia sirotského

dôchodku navrhovateľa by mali vychádzať zo sumy 4 366 Sk. Krajský súd sa nestotožnil

s názorom odporkyne, že   k sirotskému dôchodku navrhovateľa patria sumy zvýšenia

priznané už právoplatnými rozhodnutiami odporkyne   a vychádzajúce zo sumy 3 119 Sk.

Dospel k záveru, že z gramatického výkladu ustanovenia § 81 ods. 6 zákona vyplýva, že ak

by mal zákonodarca   na zreteli výklad podľa názoru odporkyne, nepoužil by pri formulácii

tohoto ustanovenia slovo „by“. Krajský súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia vydané

odporkyňou a uvedené vo výroku rozsudku, keďže mali podklad v rozhodnutí z 13. októbra

2009   a obsahovo naň nadväzovali. Súčasne navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov

konania, pozostávajúcich z cestovného z Bratislavy /miesta štúdia navrhovateľa/ do Trenčína

a späť, v celkovej sume 7,68 € mesačne, a zaviazal odporkyňu na ich úhradu.  

Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Nesúhlasila

s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého z poslednej vety § 81 ods. 6 zákona  

č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že v prípade zmeny uvedenej v tomto ustanovení sa suma

dôchodkovej dávky upraví vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 tohto zákona.

Poukázala na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona   s tým, že posledná veta § 81 ods. 6 zákona

vyjadruje právnu fikciu, nahrádzajúcu skutočný stav a právny stav vyžadovaný v ustanovení  

§ 82 ods. 3 zákona. Prepočítať sumu zvýšenia pozostalostného dôchodku patriacu k dôchodku

pred dňom, od ktorého sa zvyšuje suma pozostalostného dôchodku, právna úprava

neumožňuje. Odporkyňa k novourčenej sume sirotského dôchodku navrhovateľa správne

pripočítala sumy zvýšení, ktoré boli priznané predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami

odporkyne k vyplácanej sume dávky. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací

súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia odporkyne potvrdil.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal

rozsudok krajského súdu   bez pojednávania § 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie odporkyne je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 O.s.p.).

Podľa § 81 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. pri vzniku nárokov na výplatu vdovského

dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu

vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom

poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100% dôchodkovej

dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí,  

ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa  

§ 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených

dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená.

To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi.

Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto

dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi,

sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne

upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili

podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. na zvýšenie dôchodkovej dávky  

je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

Záver krajského súdu, že všetky zvýšenia sirotského dôchodku, teda aj zvýšenia  

podľa právnych predpisov platných predo dňom novej úpravy sumy sirotského dôchodku  

(k 02.07.2009) majú byť odvodené od výšky sirotského dôchodku určenej ako 40 %

invalidného dôchodku zomrelého rodiča, nie je správny.

Z ustanovenia § 81 ods. 6 zákona totiž vyplýva, že k tejto základnej sume sirotského

dôchodku patria také zvýšenia, ktoré by k nej patrili odo dňa úpravy, teda od 2. júla 2009.

To, aké zvýšenia by k sirotskému dôchodku od 02.07.2009 patrili, zásadne upravuje  

§ 82 ods. 3 zákona tak, že na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca suma dôchodkovej

dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Vzhľadom na to k základnej výške sirotského

dôchodku (§ 77 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) patria pred 2. júla 2009 všetky zvýšenia podľa predchádzajúcich predpisov vo výške odvodenej od pôvodne určenej sumy sirotského

dôchodku (2 729 Sk) a po 2. júli 2009, teda po prvýkrát od 1. januára 2010, vo výške

odvodenej od novourčenej   sumy sirotského dôchodku a predchádzajúcich súm zvýšení

v sumách priznaných od 26. augusta 2004 do 31. decembra 2009.

Požiadavka navrhovateľa z toho dôvodu nebola opodstatnená a záver krajského súdu,

že všetky zvýšenia sirotského dôchodku, teda aj zvýšenia podľa právnych predpisov platných

predo dňom novej úpravy sumy sirotského dôchodku   (k 02.07.2009) majú byť odvodené  

od výšky sirotského dôchodku určenej ako 40 % invalidného dôchodku zomrelého rodiča, nie

je správny.

Čo sa týka ďalších rozhodnutí odporkyne, ktoré krajský súd zrušil, teda rozhodnutí

z 26.02.2010, 28.12.2010, 20.01.2012, 17.07.2012, 18.09.2012 a 16.01.2013, krajský súd sa

v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že mali podklad   a obsahovo

nadväzovali na rozhodnutie z 13. októbra 2009 a preto ich v spojení s týmto rozhodnutím

zrušil. Uvedené odôvodnenie je nedostatočné a nezrozumiteľné.

Predovšetkým treba uviesť, že spojitosť dvoch, prípadne viacerých rozhodnutí

prichádza do úvahy iba v takom prípade, ak ide o priznanie (zvýšenie, zníženie) toho istého

druhu dávky a od toho istého dňa. V prípade, že odporkyňa ďalším rozhodnutím rozhodovala

o zvýšení (valorizácii) dávky od rozličných dátumov, resp. rozhodla o zastavení jej výplaty,

potom ide o rozhodovanie o nároku na dávku, jej výšku a výplatu v samostatných správnych

konaniach. Súd preto, ak sú aj tieto rozhodnutia namietané, musí posúdiť, či všetky

rozhodnutia preskúma v jednom súdnom konaní a konanie o návrhu na ich preskúmanie spojí

na spoločné konanie, alebo či ich preskúmanie vylúči na samostatné konanie.

Ak súd také rozhodnutie preskúmava v jednom súdnom konaní, musí sa každým

rozhodnutím o zvýšení dôchodku (od iného dátumu) zaoberať samostatne. Posudzovať

rozhodnutie „v spojení“ je možné len ak sa viaceré rozhodnutia týkajú nároku na dávku  

od toho istého dňa, alebo nároku na jej výplatu (napr. rozhodnutie o zastavení výplaty

dôchodku a rozhodnutie o uvoľnení tejto výplaty).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu   zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 s primeraným použitím § 221 ods. 1 a 2

O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd zistí, či a z akých dôvodov navrhovateľ namieta

nezákonnosť všetkých rozhodnutí odporkyne vydaných odo dňa 26. februára 2010, v kladnom

prípade ich v súlade s vyššie označeným postupom preskúma samostatne, resp. vo vzájomnej

súvislosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodní vo vzťahu ku každému jednotlivému

rozhodnutiu, príp. rozhodnutiam vo vzájomnom spojení (súvislosti).  

V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane

trov konania odvolacieho.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2014   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová