Najvyšší súd
9So/109/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Bc. M. P.P. bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o sirotský
dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18.
februára 2013, č. k. 15Sd/23/2010-85, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
18. februára 2013, č. k. 15Sd/23/2010-85 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom z 18. februára 2013, č. k. 15Sd/23/2010-85, krajský súd
zrušil rozhodnutia odporkyne číslo X. zo dňa 13. októbra 2009, v spojení s rozhodnutím číslo
X. zo dňa 29. decembra 2009, v spojení s rozhodnutím č. X. zo dňa 26. februára
2010, v spojení s rozhodnutím číslo X. zo dňa 28. decembra 2010, v spojení s rozhodnutím
číslo X. zo dňa 20. januára 2012, v spojení s rozhodnutím číslo X. zo dňa 17. júla 2012,
v spojení s rozhodnutím číslo X. zo dňa 18. septembra 2012, v spojení s rozhodnutím
číslo X. zo dňa 16. januára 2013 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, cestovné vo výške
7,68 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím z 13. októbra 2009 odporkyňa
podľa § 81 ods. 6 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) upravila od 2. júla 2009 sirotský dôchodok
navrhovateľa na sumu 196,70 € mesačne z dôvodu, že sa zmenil počet poberateľov
pozostalostných dôchodkov po otcovi navrhovateľa z troch na dvoch. Rozhodnutím
z 29. decembra 2009 odporkyňa zmenila rozhodnutie z 13. októbra 2009 v časti odôvodnenia
a rozhodnutím z 26. februára 2010 odporkyňa podľa § 82 zákona zvýšila sirotský dôchodok navrhovateľa od 1. januára 2010 na 202,70 € mesačne. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa
pri sume zvýšenia sirotského dôchodku nemala vychádzať zo sumy 3 119 Sk. Krajský súd
dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako i jej postup nie sú v súlade so
zákonom. Konštatoval, že námietky navrhovateľa sú opodstatnené, keďže zvýšenia sirotského
dôchodku navrhovateľa by mali vychádzať zo sumy 4 366 Sk. Krajský súd sa nestotožnil
s názorom odporkyne, že k sirotskému dôchodku navrhovateľa patria sumy zvýšenia
priznané už právoplatnými rozhodnutiami odporkyne a vychádzajúce zo sumy 3 119 Sk.
Dospel k záveru, že z gramatického výkladu ustanovenia § 81 ods. 6 zákona vyplýva, že ak
by mal zákonodarca na zreteli výklad podľa názoru odporkyne, nepoužil by pri formulácii
tohoto ustanovenia slovo „by“. Krajský súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia vydané
odporkyňou a uvedené vo výroku rozsudku, keďže mali podklad v rozhodnutí z 13. októbra
2009 a obsahovo naň nadväzovali. Súčasne navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov
konania, pozostávajúcich z cestovného z Bratislavy /miesta štúdia navrhovateľa/ do Trenčína
a späť, v celkovej sume 7,68 € mesačne, a zaviazal odporkyňu na ich úhradu.
Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Nesúhlasila
s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého z poslednej vety § 81 ods. 6 zákona
č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že v prípade zmeny uvedenej v tomto ustanovení sa suma
dôchodkovej dávky upraví vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 tohto zákona.
Poukázala na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona s tým, že posledná veta § 81 ods. 6 zákona
vyjadruje právnu fikciu, nahrádzajúcu skutočný stav a právny stav vyžadovaný v ustanovení
§ 82 ods. 3 zákona. Prepočítať sumu zvýšenia pozostalostného dôchodku patriacu k dôchodku
pred dňom, od ktorého sa zvyšuje suma pozostalostného dôchodku, právna úprava
neumožňuje. Odporkyňa k novourčenej sume sirotského dôchodku navrhovateľa správne
pripočítala sumy zvýšení, ktoré boli priznané predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami
odporkyne k vyplácanej sume dávky. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací
súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia odporkyne potvrdil.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu bez pojednávania § 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 O.s.p.).
Podľa § 81 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. pri vzniku nárokov na výplatu vdovského
dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu
vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom
poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100% dôchodkovej
dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí,
ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa
§ 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených
dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená.
To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi.
Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto
dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi,
sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne
upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili
podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.
Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. na zvýšenie dôchodkovej dávky
je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
Záver krajského súdu, že všetky zvýšenia sirotského dôchodku, teda aj zvýšenia
podľa právnych predpisov platných predo dňom novej úpravy sumy sirotského dôchodku
(k 02.07.2009) majú byť odvodené od výšky sirotského dôchodku určenej ako 40 %
invalidného dôchodku zomrelého rodiča, nie je správny.
Z ustanovenia § 81 ods. 6 zákona totiž vyplýva, že k tejto základnej sume sirotského
dôchodku patria také zvýšenia, ktoré by k nej patrili odo dňa úpravy, teda od 2. júla 2009.
To, aké zvýšenia by k sirotskému dôchodku od 02.07.2009 patrili, zásadne upravuje
§ 82 ods. 3 zákona tak, že na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca suma dôchodkovej
dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Vzhľadom na to k základnej výške sirotského
dôchodku (§ 77 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) patria pred 2. júla 2009 všetky zvýšenia podľa predchádzajúcich predpisov vo výške odvodenej od pôvodne určenej sumy sirotského
dôchodku (2 729 Sk) a po 2. júli 2009, teda po prvýkrát od 1. januára 2010, vo výške
odvodenej od novourčenej sumy sirotského dôchodku a predchádzajúcich súm zvýšení
v sumách priznaných od 26. augusta 2004 do 31. decembra 2009.
Požiadavka navrhovateľa z toho dôvodu nebola opodstatnená a záver krajského súdu,
že všetky zvýšenia sirotského dôchodku, teda aj zvýšenia podľa právnych predpisov platných
predo dňom novej úpravy sumy sirotského dôchodku (k 02.07.2009) majú byť odvodené
od výšky sirotského dôchodku určenej ako 40 % invalidného dôchodku zomrelého rodiča, nie
je správny.
Čo sa týka ďalších rozhodnutí odporkyne, ktoré krajský súd zrušil, teda rozhodnutí
z 26.02.2010, 28.12.2010, 20.01.2012, 17.07.2012, 18.09.2012 a 16.01.2013, krajský súd sa
v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že mali podklad a obsahovo
nadväzovali na rozhodnutie z 13. októbra 2009 a preto ich v spojení s týmto rozhodnutím
zrušil. Uvedené odôvodnenie je nedostatočné a nezrozumiteľné.
Predovšetkým treba uviesť, že spojitosť dvoch, prípadne viacerých rozhodnutí
prichádza do úvahy iba v takom prípade, ak ide o priznanie (zvýšenie, zníženie) toho istého
druhu dávky a od toho istého dňa. V prípade, že odporkyňa ďalším rozhodnutím rozhodovala
o zvýšení (valorizácii) dávky od rozličných dátumov, resp. rozhodla o zastavení jej výplaty,
potom ide o rozhodovanie o nároku na dávku, jej výšku a výplatu v samostatných správnych
konaniach. Súd preto, ak sú aj tieto rozhodnutia namietané, musí posúdiť, či všetky
rozhodnutia preskúma v jednom súdnom konaní a konanie o návrhu na ich preskúmanie spojí
na spoločné konanie, alebo či ich preskúmanie vylúči na samostatné konanie.
Ak súd také rozhodnutie preskúmava v jednom súdnom konaní, musí sa každým
rozhodnutím o zvýšení dôchodku (od iného dátumu) zaoberať samostatne. Posudzovať
rozhodnutie „v spojení“ je možné len ak sa viaceré rozhodnutia týkajú nároku na dávku
od toho istého dňa, alebo nároku na jej výplatu (napr. rozhodnutie o zastavení výplaty
dôchodku a rozhodnutie o uvoľnení tejto výplaty).
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 s primeraným použitím § 221 ods. 1 a 2
O.s.p.).
V ďalšom konaní krajský súd zistí, či a z akých dôvodov navrhovateľ namieta
nezákonnosť všetkých rozhodnutí odporkyne vydaných odo dňa 26. februára 2010, v kladnom
prípade ich v súlade s vyššie označeným postupom preskúma samostatne, resp. vo vzájomnej
súvislosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodní vo vzťahu ku každému jednotlivému
rozhodnutiu, príp. rozhodnutiam vo vzájomnom spojení (súvislosti).
V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane
trov konania odvolacieho.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2014 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová