UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. R., bytom E., zastúpenej JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom Matice slovenskej 8, Prievidza, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. januára 2015, č. k. 15Sd/36/2012 - 93, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 21. januára 2015, č. k. 15Sd/36/2012 - 93, v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia do rúk jej právneho zástupcu v celkovej výške 108,89 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka sa opravným prostriedkom domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 12. decembra 2011, ktorým odporkyňa zamietla jej žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V priebehu preskúmavacieho konania, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, odporkyňa rozhodnutím z 19. decembra 2014 číslo XXX XXX XXXX X priznala navrhovateľke od 24. septembra 2013 invalidný dôchodok, keďže bola uznaná invalidnou pre 55 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalším rozhodnutím zo dňa 29. decembra 2014 odporkyňa zrušila opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie z 12. decembra 2011 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podaním z 12. januára 2015 navrhovateľka krajskému súdu oznámila, že berie svoj návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne späť a navrhla konanie zastaviť. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 139,82 €. Krajský súd svoj výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p., keď opravný prostriedok navrhovateľky považoval za podaný dôvodne a späťvzatie návrhu považoval za odôvodnené neskorším správaním odporkyne.
Proti uvedenému uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa. Namietala, že z odôvodnenia uznesenianevyplýva, z akých skutočností krajský súd vyvodil záver, že odporkyňa zavinila zastavenie konania. Poukázala na skutočnosť, že k zmene v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky došlo až po predložení nových lekárskych správ navrhovateľkou po podaní opravného prostriedku a v priebehu súdneho preskúmavacieho konania. Podľa jej názoru preto nezavinila, že konanie sa muselo zastaviť. K vydaniu nových rozhodnutí nedošlo z dôvodu správania sa odporkyne, ale z dôvodu opätovného posúdenia nároku navrhovateľky na základe ňou dodatočne predložených lekárskych správ vyhotovených v rokoch 2012, 2013 a 2014, ktoré odporkyňa nemala k dispozícii v čase vydania rozhodnutia z 12. decembra 2011. Uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhla, aby ho odvolací súd zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Je potrebné uviesť, že aj rozhodnutie o trovách konania musí byť riadne odôvodnené, musí byť presvedčivé a musí mu predchádzať dostatočné zisťovanie skutkového stavu, na ktorý bude možné bez akýchkoľvek pochybností aplikovať príslušné ustanovenia procesného predpisu upravujúce náhradu trov konania.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu však nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal pri aplikácii § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. a ako dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, a že späťvzatie návrhu bolo odôvodnené správaním odporkyne. Krajský súd iba konštatoval, že výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., lebo opravný prostriedok podaný navrhovateľkou považoval za dôvodný a späťvzatie návrhu považoval za odôvodnené neskorším správaním odporkyne.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu znovu rozhodnúť o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Vyhodnotí, či odporkyňa v správnom konaní postupovala v súlade so zákonom a aké podklady (lekárske správy) predložené navrhovateľkou (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) mala k dispozícii v správnom konaní. Až na tom základe o trovách konania znovu rozhodne a nové rozhodnutie riadne odôvodní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.