9So/104/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa K. Q., nar. XY, bytom N., zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický rad 453/77, Zvolen, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok a o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/375/2015-17 zo dňa 26. februára 2016 v časti trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/375/2015-17 zo dňa 26. februára 2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 49,90 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č. k. 26Sd/375/2015-17 zo dňa 26.02.2016 Krajský súd v Banskej Bystrici z dôvodu späťvzatia návrhu - opravného prostriedku v zmysle § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XY zo dňa 06.07.2015. Zároveň uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 145,84 eur. Svoje rozhodnutie v časti trov konania krajský súd odôvodnil § 2501 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že navrhovateľ vzal opravný prostriedok späť z dôvodu, že odporkyňa v rámci autoremedúry svojimi neskoršími rozhodnutiami zrušila svoje predošlé rozhodnutie a vyhovela opravnému prostriedku. Opravný prostriedok bol podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie odporkyne. Náhrada trov konania pozostávala z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu k dvom úkonom.

Rozhodnutie krajského súdu v časti trov konania napadla odporkyňa včas podaným odvolaním, v ktorom uviedla, že opravným prostriedkom napadnutým rozhodnutím č. XY zo dňa 06.07.2015 bolanavrhovateľovi zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Navrhovateľov zdravotný stav bol opätovne posúdený. Podľa posudku posudkového lekára ústredia z 01.12.2015 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa od 12.06.2015 zvýšená na 75% z pôvodných 60%. Zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa 75% bola preukázaná dodatočne predloženými lekárskymi správami, a to z psychiatrického vyšetrenia z 10.08.2015 a z interného vyšetrenia z 02.11.2015, ktoré navrhovateľ predložil až po vydaní napadnutého rozhodnutia zo 06.07.2015. Odporkyňa tiež uviedla, že nové rozhodnutie zo dňa 17.12.2015 vydala až na základe preukázanej zmeny skutkového stavu, a to dodatočne predloženými lekárskymi správami, z ktorých vyplýva ochorenie nediferencovaná schizofrénia. K vydaniu nového rozhodnutia nedošlo z dôvodu správania sa na strane odporkyne, naopak, dodatočné predloženie lekárskych správ vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok.

Navrhovateľ sa s odvolaním odporkyne nestotožnil. Uviedol, že vydaním nového rozhodnutia odporkyňa vyhovela jeho návrhu, čo by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestalo, ak by opravný prostriedok nepodal. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,90 eur.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z opravného prostriedku podaného navrhovateľom dňa 17.08.2015 vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XY zo dňa 06.07.2015, ktorým mu odporkyňa zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Následne bol lekárskym posudkom zo dňa 01.12.2015 uznaný invalidným s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 75% (z pôvodných 60%) od 12.06.2015. V dôsledku tohto posudku odporkyňa rozhodnutím č. XY zo dňa 18.12.2015 zrušila rozhodnutie zo dňa 06.07.2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a súčasne vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa v celom rozsahu a rozhodnutím zo dňa 17.12.2015 zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľa od 12.06.2015 na sumu 156,40 eur mesačne a od 01.01.2016 na sumu 158,10 eur mesačne.

V prípade zastavenia konania súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 146 O.s.p. najskôr skúma, či niektorému z účastníkov možno pričítať zavinenie na zastavení konania, pričom najskôr musí posúdiť, či zastavenie konania zavinil odporca, tak ako to predpokladá druhá veta § 146 ods. 2 O.s.p. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak odporca po začatí konania vyhovie požiadavkám navrhovateľa formulovaným v návrhu na začatie konania. Úplné vyhovenie požiadavkám navrhovateľa odporcom bez zmeny okolností počas prebiehajúceho súdneho konania zakladá nárok navrhovateľa na náhradu trov konania voči odporcovi.

Z lekárskeho posudku zo dňa 01.12.2015, vypracovaného po podaní opravného prostriedku navrhovateľom je zrejmé, že zvýšená miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% bola posudkovým lekárom určená odo dňa podania žiadosti, t. j. 12.06.2015. V posudku lekár ústredia Sociálnej poisťovne uviedol, že počas ostatnej hospitalizácie v marci až v apríli 2015 bol stavprehodnotený na nediferencovanú schizofréniu s rozvojom ťažkých organických zmien, čo bolo potvrdené aj psychologickým vyšetrením v júni 2015.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami odporkyne v odvolaní, keď uviedla, že až nové lekárske správy z 10.08.2015 a z 02.11.2015 vyvolali potrebu opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľa, a priznať mu zvýšenie invalidného dôchodku. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 18.12.2015, vydaným až po podaní opravného prostriedku, priznala navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok už odo dňa podania žiadosti (12.06.2015), čím podľa názoru odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovela žiadosti navrhovateľa a procesne zavinila zastavenie konania. Už z vyšetrenia zo dňa 11.06.2015 vyplýva zvýšená miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a správu z tohto vyšetrenia mal k dispozícii posudkový lekár pobočky už pri vypracovávaní lekárskeho posudku zo dňa 16.06.2015, ktoré bolo podkladom skoršieho rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 06.07.2015.

Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, viazaný dôvodmi odvolania, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/375/2015-17 zo dňa 26.02.2016 v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu v zmysle § 250k ods. 1 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. priznal trovy odvolacieho konania spolu vo výške 49,90 eur, pozostávajúce z odmeny advokáta za vyjadrenie k odvolaniu a z náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 11 ods. 4 veta druhá, § 13a ods. 2 písm. b/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.