UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A. Z., bytom S., A.. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o zvýšenie invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. mája 2012, č. k. 26Sd/195/2011-33, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. mája 2012, č. k. 26Sd/195/2011-33, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 10. mája 2012, č. k. 26Sd/195/2011-33, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 19. apríla 2011 a rozhodnutie z 9. novembra 2011, obe číslo XXX XXX XXXX X.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že odporkyňa nepochybila, keď na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie vyplácanej dôchodkovej dávky posudzovala jeho zdravotný stav podľa kritérií zákona o sociálnom zabezpečení, za účinnosti ktorého sa stal čiastočne invalidným, ale aj podľa kritérií zákona o sociálnom poistení, za účinnosti ktorého navrhovateľ požiadal o zvýšenie dôchodkovej dávky. Odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré boli vyhodnotené v posudkoch posudkových lekárov nebolo preukázané také zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by zodpovedalo invalidite, ale iba čiastočnej invalidite. Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený aj podľa zákona o sociálnom poistení; za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie pohybovo-oporného aparátu, pre ktoré bol pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť určený na 45 %, teda na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, a k tomuto rozsahu bolo priznané navýšenie o 10 % pre ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa. Keďže navrhovateľ naďalej spĺňal podmienky čiastočnej invalidity pre trvanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok (priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, účinného do 31. decembra 2003) a súčasne splnil aj podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa po porovnaní ich výšky rozhodla o vyplácaní vyššej dávky a o zániku nároku na nižšiu dávku v súlade s § 263 ods.5 zákona osociálnom poistení dňom súbehu týchto nárokov.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že jeho zdravotný stav nebol riadne posúdený a preto nesúhlasil s určenou 55 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že sa pohybuje za pomoci 2 francúzskych barlí, bez cudzej pomoci nie je schopný sa ani obuť, ani sám absolvovať dlhšiu cestu, má znížený sluch o 65,2 % a bola mu zistená choroba z povolania - vazoneuróza, v dôsledku čoho má oslabenú úchopovú schopnosť aj na rukách a má kŕče do nôh. Z uvedených dôvodov nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 250s O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a zistil, že ho treba zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozhodnutím z 19. apríla 2011 odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a zároveň podľa § 263a ods.5 zákona o sociálnom poistení a rozhodla, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení od 29. decembra 2010 vo výške 268,40 € mesačne mu uvedeným dňom zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 260,40 € mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť bola dňom 29. decembra 2010 určená na 45 %.
Rozhodnutím z 9. novembra 2011 odporkyňa rozhodla, že od 5. mája 2011 navrhovateľovi naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 273,30 € mesačne s odôvodnením, že ani po zvýšení miery jeho zníženej pracovnej schopnosti na 55 % dňom 5. mája 2011 výška invalidného dôchodku nepresiahla sumu invalidného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení nie je vyššia ako suma dôchodku určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Odporkyňa v priebehu súdneho konania vydala dňa 16. júna 2011 ďalšie rozhodnutie X X X XXX XXXX, ktorým po zhodnotení novo preukázanej doby poistenia za obdobie od 18. októbra 2003 do 31. decembra 2011 rozhodla, že navrhovateľovi od 29. decembra 2010, naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 268,40 € mesačne, zvýšený podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2011 na 273,30 € mesačne. Uvedené rozhodnutie krajský súd nepreskúmal napriek tomu, že o jeho vydaní bol upovedomený aj zo strany odporkyne v jej vyjadrení zo dňa 15. decembra 2011.
Vzhľadom na dvojinštančnosť konania nestačí, že krajský súd preskúmal len rozhodnutia odporkyne zo 16. apríla 2011 a 9. novembra 2011. Nepreskúmanie všetkých rozhodnutí správneho orgánu, vydaných v tom istom konaní je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd musel rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods.2 písm. f/ O.s.p.).
V ďalšom konaní krajský súd vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od posledného posúdenia navrhovateľa doplní dokazovanie o nové posúdenie jeho zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom ústredia, a to aj na základe novších lekárskych nálezov, prípadne zváži potrebu ďalšieho dokazovania. Krajský súd preskúma všetky rozhodnutia odporkyne, ktoré boli vydané v tom istom konaní o žiadosti navrhovateľa, vysporiada sa so všetkými námietkami účastníkov a vo veci znovu rozhodne.
V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok