9So/101/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A., bytom O. J. zastúpenej JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 1, Žilina, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2014, č. k. 25Sd/290/2013-67, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2014, č. k. 25Sd/290/2013-67, v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250h ods. 2 veta pred bodkočiarkou a § 2501 ods. 2 O.s.p. zastavil konanie a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania 415,40 € z titulu trov právneho zastúpenia, a to na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia pri aplikácii § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení § 149 ods. 2 O.s.p..

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala preskúmania rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. septembra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Súčasne rozhodla podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľky od 23. mája 2013 v sume 170,50 € mesačne (pri stanovenej 60 %- nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) s tým, že navrhovateľke podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. od 23. mája 2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 124,70 € mesačne. Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Žilina dňa 16. apríla 2014 so záverom. že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak miera poklesu jej pracovnej schopnosti od 1. januára 2014 je 75 %. Súčasne bola od 1. januára2014 uznaná aj invalidnou podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Vzhľadom na zmenu v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. z 19. mája 2014 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznala navrhovateľke od 1. januára 2014 invalidný dôchodok v sume 290,10 € mesačne s tým, že navrhovateľke podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2014 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. z 19. mája 2014 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. zrušila svoje rozhodnutie z 2. septembra 2013, napadnuté opravným prostriedkom. Navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní dňa 29. mája 2014 vzala svoj návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 2. septembra 2014 v celom rozsahu späť. Súčasne si právny zástupca navrhovateľky, ustanovený Centrom právnej pomoci, uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 v spojení s § 149 ods. 2 O.s.p. a uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania 415,40 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti z dôvodu, že odporkyňa svojím konaním z procesného hľadiska zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 14. októbra 2013 rozhodla až po podaní žalobného návrhu, návrh bol teda podaný dôvodne.

Uznesenie krajského súdu napadla odporkyňa odvolaním v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania. Namietla, že krajský súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., napriek tomu, že odporkyňa svojím správaním a konaním nezavinila späťvzatie návrhu. Rozhodnutím z 19. mája 2014 rozhodla odporkyňa o nároku navrhovateľky po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu na základe navrhovateľkou dodatočne predložených lekárskych nálezov z 23. júla 2013, zo 6. decembra 2013 a z 31. januára 2014, preukazujúcich zhoršenie jej zdravotného stavu od 1. januára 2014. Zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky na úroveň, ktorá odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zakladala vznik invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb., vyplynulo až z dodatočne predložených lekárskych správ, ktoré boli predložené až po vydaní napadnutého rozhodnutia, z čoho jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nezavinila, že konanie sa muselo zastaviť. K vydaniu nových rozhodnutí nedošlo z dôvodu správania sa na strane odporkyne, naopak, dodatočné predloženie lekárskych správ vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok. Žiadala preto, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná nahradiť trovy konania navrhovateľke.

Navrhovateľka považovala odvolanie odporkyne za nedôvodné a navrhla, aby ho odvolací súd odmietol. Poukázala na to, že zmena v posúdení jej zdravotného nastala predovšetkým na základe lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia z 23. júla 2013, t. j. ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súd v napadnutej časti a dospel k záveru, že ho nemožno potvrdiť.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti O.s.p., sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Výnimkou je okolnosť, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a bol vzatý späť pre správanie sa odporcu.

V danej veci bol podľa názoru krajského súdu návrh na začatie konania vzatý späť pre správanie sa odporcu, za ktoré označuje to, že odporkyňa o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 14. októbra 2013, rozhodla až po podaní žalobného návrhu.

Samotná okolnosť, že v priebehu konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. odporkyňa rozhodla o priznaní (zvýšení) invalidného dôchodku, neodôvodňuje postup podľa § 146 ods.2 písm. c) O.s.p.

Krajský súd sa nezoberal okolnosťami, za ktorých došlo k zmene v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, od akého dátumu prišlo k zmene jej invalidity, a následne k vydaniu rozhodnutia, na základe ktorého navrhovateľka vzala späť svoj opravný prostriedok. Jeho rozhodnutie o náhrade trov konania nie je pre nedostatok dôvodov preskúmateľné.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 219 ods.1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd preskúma, či vzhľadom na okolnosti sú splnené podmienky podľa § 146 ods.2 vety druhej O.s p. a o nároku navrhovateľky na náhradu trov konania rozhodne znovu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.