9So/10/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Z. I., bytom N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra 2014, č.k. 4Sd/27/2014-15, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra 2014, č.k. 4Sd/27/2014-15, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XY-II. zo dňa 25.03.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Rozsudkom z 29. septembra 2014, č.k. 4Sd/27/2014-15, krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY-II. zo dňa 25.03.2014, ktorým podľa § 73 ods. 2 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku, a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z dávkového spisu odporkyne mal krajský súd preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne z 24.09.2009 od 30.01.2009 priznaný invalidný dôchodok v sume 183,70 € mesačne a rozhodnutím ministerstva vnútra SR z 27.03.2009 mu bol od 01.01.2008 priznaný výsluhový dôchodok 55,57 € mesačne, pričom pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba výkonu služobného pomeru (ďalej len „doba služby policajta“), vrátane doby výkonu základnej vojenskej služby, a to od 01.10.1972 do 31.12.1988 v rozsahu 16 rokov a 3 mesiace.

Pokiaľ odporkyňa žiadosť navrhovateľa z 23.02.2014 o prehodnotenie invalidného dôchodku zamietla s odôvodnením, že dobu služby policajta nemožno započítať na účely určenia sumy invalidného dôchodku z dôvodu, že Československá socialistická republika prijala záväzky vyplývajúce z Dohovoru oinvalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 (ďalej len „Dohovor“), len pokiaľ ide o časť III., ktorá sa týka starobného dôchodku a preto nie je možné postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, krajský súd dospel k záveru, že rozhodla v súlade so zákonom. Poukázal na to, že nárok na invalidný dôchodok je upravený v časti II. Dohovoru a preto neprichádza do úvahy možnosť hodnotenia obdobia trvania služobného pomeru pre nárok na invalidný dôchodok.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že odporkyňa zamietnutie jeho žiadosti o prehodnotenie invalidného dôchodku odôvodnila tým, že Dohovor č. 128 sa na invalidné dôchodky nevzťahuje. Nerozumie tomu, čo má uvedený Dohovor spoločné s hodnotením doby služby policajta na účely invalidného dôchodku. Odporkyňa mu uvedenú dobu nehodnotila pre výšku invalidného dôchodku bez uvedenia právneho dôvodu. Nie je jasné, aký právny predpis bráni takému postupu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu trvala na správnosti jej rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie.

Navrhovateľ sa žiadosťou z 23.02.2014 domáhal zvýšenia invalidného dôchodku žiadajúc, aby mu na tento účel bola zhodnotená doba služby policajta vykonávaná v I. a II. kategórii funkcií bez ohľadu na to, že za túto dávku získal nárok na dávku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Aj odvolací súd mal z dávkového spisu odporkyne preukázané, že právoplatným rozhodnutím odporkyne číslo XY z 24.09.2009 bol navrhovateľovi od 30.01.2009 priznaný invalidný dôchodok v sume 183,70 € mesačne vzhľadom na 55% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Výška invalidného dôchodku bola podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia odvodená od zhodnotenej doby poistenia v rozsahu 20,6932 roka; z odôvodnenia však nie je zrejmé, z akého dôvodu odporkyňa pre výšku invalidného dôchodku nezhodnotila aj dobu služby policajta.

Ani v preskúmavanom rozhodnutí číslo XY-II. z 25.03.2014 odporkyňa riadne, s odvolaním sa na relevantné ustanovenia právneho predpisu, nezdôvodnila, prečo navrhovateľovi pre výšku invalidného dôchodku nezapočítala aj doby služby policajta. Zamietnutie žiadosti odôvodnila len tým, že na vec sa nevzťahuje Dohovor č. 128 a jeho článok 33 ods. 2.

Okolnosť, že na invalidný dôchodok sa Dohovor č. 128 nevzťahuje, pritom nie je sporná.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa rozhodne o žiadosti podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. znovu, pričom nové rozhodnutie v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. riadne odôvodní a uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo v konaní úspešný navrhovateľ žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.