ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcov: 1/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, R., 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, R.O., (obaja ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi: J. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. J. XXX, D. J.) proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 02. októbra 2017 o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti pôvodného žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sa/22/2017-48 z 27. septembra 2018 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/22/2017-48 z 27.09.2018 zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 02.10.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 29.06.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok.
2. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudkoví lekári dostatočne zohľadnili všetky pôvodným žalobcom predložené odborné vyšetrenia a nálezy ako aj zdravotnú dokumentáciu. Z lekárskeho posudku je zrejmé, že v rámci sadzby 40 - 50 % priznali mieru poklesu schopnosti na hornej hranici 50 %, za ostatné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu o ďalších 5 % na celkových 55 %. Lekárske správy, ktoré pôvodný žalobca predložil spolu so žalobou mali posudkoví lekári k dispozícii pri posudzovaní zdravotného stavu. Lekársku správu zo 14.12.2017 pôvodný žalobca predložilaž po vydaní rozhodnutia správneho orgánu.
3. Proti rozsudku krajského súdu podal pôvodný žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí, jeho zdravotný stav mu nedovoľuje navštevovať advokátske poradne, pretože nemôže zaručiť, že sa k nim na určitý termín dostaví. Podľa obsahu kasačnej sťažnosti teda sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a domáhal sa vyššieho invalidného dôchodku.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), preskúmal kasačnú sťažnosť a dospel k záveru, že nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 461 SSP).
5. Predmetom konania bolo posúdenie nároku pôvodného žalobcu na zvýšenie invalidného dôchodku.
6. Po podaní kasačnej sťažnosti pôvodný žalobca zomrel, preto v zmysle § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP a § 118 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení kasačný súd v konaní pokračoval s jeho právnymi nástupcami.
7. Pôvodný žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku pre 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Od 29.03.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie zvýšila invalidný dôchodok, keď uznala pôvodného žalobcu za invalidného pre 55 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
8. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom poistení).
9. Pôvodný žalobca sa žalobou domáhal určenia vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 55 %.
10. Posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili dorzalgiu - LIS s iradiáciou L4 bilat v zmysle kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, za čo určili 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a za ostatné zdravotné postihnutia zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 5 %.
11. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 28.09.2017 uviedol, že u žalobcu ide o dlhodobé bolesti LS chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, ľahkej retrolistézy L5, viacnásobných protrúzií, neurológ stav vyhodnotil ako LIS s iradiáciou bolestí do oboch dolných končatín. Uviedol, že takémuto stavu by konzekventne, vzhľadom na diagnostiský záver LIS (lumboischiadický syndróm) zodpovedalo posúdenie v položke XV, E, 3.b, preto posúdenie v položke 3.c. - na hornej hranici percentuálneho rozpätia považoval za veľmi priaznivé. K ďalším ochoreniam uviedol, že hypertenzia nie je sprevádzaná závažnými komplikáciami, bolesti bedrových kĺbov sú na podklade RTG-vyšetrením overenej koxartrózy I. - II. stupňa z celkovo štyroch stupňov, subjektívny zdravotný diskomfort zhoršuje obezita a zvýšené neurastenické prežívanie. Za ostatné zdravotné postihnutia preto zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %, na celkových 55 %.
12. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov korešpondujú s lekárskymi správami predloženým pôvodným žalobcom, sú dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, logické a bez vnútorných rozporov.
13. Tak ako krajský súd aj kasačný súd považoval posúdenie zdravotného stavu žalobcu za objektívne, vykonané v súlade s lekárskymi správami i so závermi vyšetrení. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako aj po podaní odvolania postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím pôvodného žalobcu bola dorzalgia - LIS s iradiáciou L4 bilat v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradená pod kapitolu XV, oddiel E, položku 3, písm. c/, ktorá spolu s ostatnými zdravotnými postihnutiami podmieňovala 55 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
14. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, teda ku dňu 02.10.2017. Predkladanie lekárskych správ z neskoršieho obdobia preto nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.
15. Vzhľadom na uvedené aj kasačný súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o miere poklesu schopnosti pôvodného žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov.
16. Na tomto základe rozsudok krajského súdu považoval kasačný súd za vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 a 4 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobcovia v tomto konaní neboli úspešní a žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania zásadne neprináleží.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.