9Sk/48/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu, JUDr. Viery Nevedelovej. a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Š. P., bytom H..K.. Š. XX, X. B. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2019, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/39/2019-48 zo dňa 29.07.2019 takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod totožným číslom zo dňa 21.09.2018 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) z dôvodu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu nebola vyššia než 40%. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári pobočky (Nové Zámky) a ústredia (Nitra) Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch zo dňa 22.08.2018, 14.11.2018 a 08.01.2019 zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je choroba podporného a pohybového aparátu - postihnutie dominantnej pravej končatiny s izolovaným obmedzením rotačnej pohyblivosti predlaktia v priaznivom postavení - zaradené do kapitoly XV, oddiel G, položka 13 písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20%. Iné zdravotné postihnutia vyplývajúce zo žalobcom predložených lekárskych nálezov neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10%. Keďže krajský súd nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku lebo posudky posudkových lekárov považoval za náležite zdôvodnené, jasné a zrozumiteľné, rozhodnutie žalovanej zo dňa 18.02.2019 ako vecne správne potvrdil.

3. Žalobca/sťažovateľ vo včas podanej kasačnej sťažnosti tvrdil, že v rozhodnutí neboli zohľadnené všetky lekárske nálezy najmä z magnetickej rezonancie a preto zotrval na svojom návrhu o priznaní invalidného dôchodku.

4. Žalovaná kasačnú sťažnosť nepovažovala za dôvodnú a navrhla ju zamietnuť. Zotrvala na svojom názore, že žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. mája 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 6. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok.

7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

8. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

9. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).

10. Sťažovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%. Z jeho sťažnosti je zrejmé, že nespochybňuje správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia

- choroby podporného a pohybového aparátu - postihnutie dominantnej pravej končatiny s izolovaným obmedzením rotačnej pohyblivosti predlaktia v priaznivom postavení, avšak je toho názoru, že žalovaná ale ani krajský súd nezistili dostatočne jeho skutočný zdravotný stav. V tejto súvislosti poukázal na nálezy vyhotovené dňa 11.7.2019, fyziatrom a balneológom MUDr. J.B. a zo dňa 02.10.2019 neurológom MUDr. Z.S., PhD., ktoré požaduje zohľadniť.

11. Podľa kapitoly XV oddiel G, položka 1 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pri postihnutí dominantnej pravej končatiny s izolovaným obmedzením rotačnej pohyblivosti predlaktia v priaznivom postavení je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená 20 %, čo posudkoví lekári určili bez rozporov. 12. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovanou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky zdravotné ťažkosti sťažovateľa aobjektívne nálezy odborných lekárskych vyšetrení.

13. Z uvedeného vyplýva, že u sťažovateľa nejde napr. o pseudoartrózu predlaktia alebo stav po zlomenine lakťovej kosti zhojenej s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov, ktoré by v danej položke prílohy odôvodňovali zaradenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia medzi iné (nad 40%) než dané hodnotenie.

14. Pokiaľ sťažovateľ namietal v odvolaní zhoršenie zdravotného stavu - toto však nijako nepreukázal. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ pri opakovaných vyšetreniach, ktorých sa fyzicky zúčastnil, by iné zdravotné ťažkosti čo i len spomenul. Iné uvádzané zdravotné ťažkosti počas vyšetrovania ako bolesti chrbtice, tŕpnutia prstov/rúk, posudkoví i odborní lekári bez rozporov zhodne vyhodnotili tak, že ich nepovažovali za tak závažné a dlhodobé, aby odôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10%.

15. Kasačný súd v zhode s krajským súdom ale aj žalovanou zdôrazňuje, že pri preskúmavaní rozhodnutia žalovanej je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase jeho vydania, aj keď žalovaná môže i v priebehu preskúmavacieho konania rozhodnúť o neskoršom priznaní invalidného dôchodku; taká možnosť však nie je dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu (podľa vlastných úvah sťažovateľa) ani v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase jej vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

16. Novšie lekárske nálezy v takom prípade môžu byť podkladom pre prípadné posúdenie invalidného dôchodku v správnom konaní, na základe novej žiadosti.

17. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že posudkoví lekári vyhodnotili rozhodujúce zdravotné postihnutie sťažovateľa v súlade s § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a prílohou č. 4, a že určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnili logicky a presvedčivo, na základe dostupných lekárskych nálezov.

18. Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je v súlade so zákonom a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.

19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojitosti s § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok