9Sk/43/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária Mgr. Helena Farkašová, so sídlom Žerotínova bašta 1, Nové Zámky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/6/2019-90 zo dňa 17. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Sťažovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a :

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom, č. k. 14Sa/6/2019- 90 zo dňa 17.06.2019, zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018, ktorým generálny riaditeľ žalovanej, ako druhostupňový správny orgán, zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2018 tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa žalobkyni zvyšuje suma invalidného dôchodku od 02.05.2018 na 170,90 € mesačne.

2. Skonštatoval, že žalobkyňa podala dňa 02.05.2018 žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľky posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, bol dňa 03.07.2018 vyhotovený odborný posudok o invalidite, v ktorom bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené: polytopný vertebrogénny syndróm (VAS) cervikálny a lumbálny s neuropatickými bolesťami, stav po opakovanej operácii LS segmentu, následkom čoho bola v súlade s kapitolou XV., odd. E, pol. 4, písm. b/ prílohy zákona č. 461/2003 Z. z., určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %. Ostatné zdravotné postihnutia podmienili navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o10 % a celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 55 %. Ostatné zdravotné postihnutia odôvodňujúce navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú: cystocele vaginalis, Inkontinentio urinae gr. II., vaginóza - spôsobujúce inkontinenciou moču II. stupňa, iná špecifická depresívna porucha (larvovaná depresia), zmiešaná anxiózne-depresívna porucha, osobnostný syndróm chronickej bolesti. Na podklade uvedeného posudku vydala Sociálna poisťovňa prvostupňové rozhodnutie zo dňa 27.07.2018, ktorým zvýšila žalobkyni invalidný dôchodok od 02.05.2018 na 157 € mesačne. V priebehu odvolacieho konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, na základe ktorého bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, vyhotovený odborný posudok zo dňa 10.10.2018, v ktorom bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené: dorzalgia C chrbtice s radikulárnym syndrómom C5, následkom čoho bola v súlade s kapitolou XV., odd. E, pol. 3, písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a táto ktorá bola navýšená o 10 % v dôsledku ostatných zdravotných postihnutí. Ostatným zdravotným postihnutím odôvodňujúcim navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % je psychiatrické ochorenie reaktívneho charakteru z okruhu neurotických. Žalovaný na základe uvedeného zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalobkyni zvýšil sumu invalidného dôchodku od 02.05.2018 na 175, 95 € mesačne.

3. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo stanovil hornú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť i odôvodnenosť navýšenia tejto miery o 10 %. Komplexne vysvetlil, prečo nezaradil posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pod kapitolu XV., odd. E, položka 4, písm. c/, a teda pre neprítomnosť poruchy močenia na podklade chrbticových ochorení a pre neprítomnosť dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri trvaní paréz a ich neoverenia na EMG vyšetrení. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 10.10.2018 posudkový lekár zohľadnil aj žalobkyňou predloženú lekársku správu neurochirurga, prof. MUDr. N. F., CSc. zo dňa 15.05.2017, pričom lekárska správa neurologičky, MUDr. O. B., vzhľadom na zohľadňované časové obdobie rokov 2006 až 2010, nemá vo vzťahu k neskorším lekárskym správam a nálezom opodstatnenie.

4. Bolo na žalobkyni, aby predložila všetky relevantné doklady, ktorými preukáže svoju invaliditu, na základe ktorých dochádza k posúdeniu zdravotného stavu. Ak mala za to, že správne orgány mali samé vykonať potrebné vyšetrenia, tak táto požiadavka nie je v súlade so zákonom. Konštatovania odborného lekára, neurológa z minulosti o tom, že pracovný potenciál sťažovateľky je prakticky nulový, neboli pre správne orgány záväzné. Správny súd ďalej dodal, že žalobkyňou predložené nové lekárske správy na pojednávaní konanom dňa 17.06.2019 neboli spôsobilé spochybniť napadnuté rozhodnutie žalovanej. Jedná sa o lekárske správy vydané až po vydaní napadnutého rozhodnutia a nie je z nich zrejmé, na základe akých vyšetrení odborní lekári k predmetným záverom dospeli. Podľa § 135 ods. 1 SSP, je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd nespochybnil, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, avšak toto by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až pri ďalšom rozhodovaní v rámci novej žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.

5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, z dôvodu, že krajský svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec nesprávne právne posúdil.

6. Po popise žalobných dôvodov sťažovateľka uviedla, že v danom prípade bol, podľa jej názoru, dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania v rámci konania pred súdom, prípadne na opätovné posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom. Žalobkyňa žiadala správny súd, aby si vyžiadal od jej gynekológa lekársku správu, v ktorej je konštatovaná inkontinencia. Poukázala na lekárske správy odborných lekárov zo dňa 29.05.2019 a 06.06.2019, v ktorých je konštatovaný motorický deficit v zmysle parézy a pretrvávajúce parestézie HK, ako i konštatovanie, že má nulový pracovný potenciál. 7. Postupom súdu jej bola odopretá možnosť nariadiť znalecké dokazovanie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie lekárskych správ, vyšetrení, ako aj na vypracovanie znaleckého posudku, a preto o zadováženie dôkazov žiadala súd, ktorý jej nevyhovel.

8. Na základe uvedených dôvodov navrhla kasačnému súdu, aby zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni priznal náhradu trov kasačného konania.

9. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, túto náležite právne posúdil. Dôvody, ktoré uvádza žalobkyňa v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené, keďže žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, zadovážených v rámci konania. Požiadavka o vypracovanie znaleckého posudku a poukazovanie na nové lekárske správy odborných vyšetrení nemajú oporu v zákone, s poukazom na § 135 ods. 1 SSP.

10. Správny súd a aj posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí. Krajský súd nespochybnil, že po vydaní rozhodnutí mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, čo by mohla preukázať novými lekárskymi nálezmi, táto skutočnosť však nemohla mať vplyv na vydané rozhodnutie ale mohla ovplyvniť ďalšie rozhodovanie orgánov verejnej správy v rámci novej žiadosti. Navrhla, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec v rozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 08.03.2016, bol sťažovateľke rozhodnutím zo dňa 09.05.2016 priznaný invalidný dôchodok od 17.10.2015. Rozhodnutie bolo vydané na základe posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorým bola sťažovateľka uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Podaním zo dňa 02.05.2018 požiadala sťažovateľka o prehodnotenie jej zdravotného stavu a zároveň požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Posudkový lekár organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vypracoval dňa 03.07.2018 lekársku správu, v ktorej posúdil zdravotný stav sťažovateľky, a to na základe vyjadrení účastníčky konania a odborných lekárskych správ, neurológa zo dňa 23.01.2018, 27.01.2017, 15.05.2017, 22.09.2017, 22.03.2018, 28.05.2018, prepúšťacej správy neurológa Fakultnej nemocnice Trenčín za obdobie od 26.02. do 02.03.2018, prepúšťacej správy RHB FN Trenčín z obdobia od 02.03. do 09.03.2018, gynekologického vyšetrenia zo dňa 09.04.2018, MRC vyšetrenia zo dňa 22.03.2018, algeziologického vyšetrenia zo dňa 25.04.2018, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 14.06.2018. Sťažovateľke stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre najzávažnejšie ochorenie o 45 %, podľa Kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položka 4. - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b/ - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovejvýkonnosti organizmu. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, navýšil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %, pričom výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 55 %. Za deň zmeny stupňa invalidity bol určený deň 02.05.2018. Na základe uvedeného bol sťažovateľke zvýšený invalidný dôchodok od 02.05.2018 na sumu 157 € mesačne.

15. V dôsledku odvolania sťažovateľky bolo vykonané prehodnotenie jej zdravotného stavu na základe vlastného vyšetrenia žalovaného, v rámci ktorého bolo skonštatované, že sťažovateľka má aj ochorenie chrbtice, ktoré je podľa hospitalizácie na neurológii sprevádzané iritačným syndrómom C5 pri MR dokázaných protrúziách platničiek. Keďže sa jedná o iný úsek chrbtice, ktorý má v pohyblivosti inú funkciu ako LS chrbtica, je možné ho považovať za samostatné ochorenie, ktorému zodpovedá posúdenie v položke XV. odd. E, pol. 3.c, na hornej hranici zákonom stanoveného rozmedzia, teda 50 %. Odôvodnené navýšenie miery poklesu o 10 % zvýšilo celkovú priznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú účinnosť na 60 %. Novo dokumentované psychiatrické ochorenie reaktívneho charakteru je z okruhu neurotických s menšou významnosťou a menšou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako ochorenie chrbtice. Vzhľadom na neprítomnosť poruchy močenia na podklade chrbticových ochorení a neprítomnosti dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri trvaní paréz a ich neoverenia EMG vyšetrením, je posúdenie položky XV., E. 4.c. neopodstatnené. Na základe doplnených podkladov bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 1 až 8 cit. zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona).

18. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

19. Podľa kapitoly XV, odd. E, Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., položka 3. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách je stanovená miera poklesu: a) bez účinku na statiku 10 % b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku 20 - 35 % c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu 40 - 50 %. položka 4. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice: a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom 10 - 20 % b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu 35 - 45 % c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov 70 - 80 %.

2 0. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

21. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

22. Podľa § 196 ods. 1, 2 a ods. 6 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.

23. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

2 4. Sťažovateľka sa v danom prípade domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV., odd. E, položka 4, písm. c/, Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa predmetnej položky možno len postihnutie spočívajúce v stave po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek alebo stavy poúraze chrbtice, prejavujúce sa súčasne nasledovnými prejavmi: nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov. Podľa uvedenej definície ochorenia podľa sťažovateľkou požadovanej položky, okrem nepriaznivých reziduálnych funkčných nálezov s trvalými prejavmi dráždenia nervov s parézami, sa v žiadnej lekárskej správe predloženej sťažovateľkou u nej nevyskytuje súčasne svalová atrofia. Poruchy funkcie zvieračov je popísaná len v správe gynekológa z gynekologického vyšetrenia zo dňa 09.04.2018, a to len na základe subjektívneho tvrdenia sťažovateľky, bez potvrdenia súvisu s ostatným dokladovaným postihnutím. Gynekológ potvrdil vaginózu, teda vaginálnu bakteriálnu infekciu, t. j. liečiteľné ochorenie bez súvisu s postihnutím chrbtice. Gynekológom bola konštatovaná aj diagnóza, cystocele vaginalis, ktorá môže mať vplyv na udržateľnosť moču, čo však takisto nesúvisí s najzávažnejším ochorením chrbtice. Prepúšťacia správa vystavená FN Trenčín, neurologické odd. zo dňa 02.03.2018 obsahuje k uvedenému konštatovanie: „Keď má nutkanie ísť na WC, musí ísť hneď, ale moč ani stolica neuniká ani neretinuje“. V gynekologickej ani inej anamnéze inkontinencia nebola uvádzaná. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 27.07.2018 sťažovateľka neudávala inkontinenciu, len tvrdila, že po operáciách má časté nutkanie na vyprázdňovanie mechúra a musí často navštevovať toaletu. V prepúšťacej správe FN Trenčín, neurologické odd., zo dňa 24.10.2018, bol konštatovaný stav zhodný s predchádzajúcou anamnézou. V lekárskych správach je uvádzané močenie v norme, resp. v lekárskom náleze neurológa zo dňa 17.10.2018 je popísané „močenie bez ťažkostí“. Podľa lekárskej správy, nálezu neurológa zo dňa 10.11.2018, teda po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, sú nálezy z vyšetrení bez podstatných zmien oproti vyšetreniam z obdobia 2/2018. Z uvedených dôvodov nezodpovedá najťažšie ochorenie sťažovateľky ochoreniu definovanému v kapitole XV., odd. E, položka 4, písm. c/, Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože súčasne s preukázaným nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov s parézami, nebola súčasne preukázaná svalová atrofia a porucha funkcie zvieračov.

25. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

26. Súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí, rovnako ako žalovaná, vychádzať z lekárskych posudkov, pri ktorých posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudku posudkových orgánov žalovanej kasačný súd nemal dôvod pochybovať. Podľa názoru kasačného súdu, posudkový lekár žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu jeho posudku je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej, zvýšenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti predchádzajúcim posudkom. Presvedčivým spôsobom reagoval aj na námietky sťažovateľky, pričom táto v žalobe neuviedla nič nové, s čím by sa posudkový lekár sociálneho poistenia nebol zaoberal a nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Zdravotný stav konštatovaný v posudku posudkového lekára žalovanej zo dňa 10.10.2018 zodpovedal nálezom vyplývajúcim z predložených lekárskych nálezov a vyšetrení odborných lekárov, z ktorých vychádzal.

27. Kasačný súd nenašiel žiaden rozpor medzi závermi posudkového lekára žalovanej a relevantnými lekárskymi nálezmi, a preto nebol daný dôvod na odstránenie rozporov nariadením znaleckého dokazovania tak, ako to požadovala sťažovateľka.

2 8. Z podkladových materiálov predložených sťažovateľkou je nepochybné, že jej diagnostikované postihnutia bolo potrebné zaradiť medzi ochorenia definované v kapitole XV., odd. E. Lekárskymi nálezmi bolo preukázané postihnutie špecifikované v bode 3, písm. c/, Prílohy zákona č. 461/2003 Z. z., a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, za ktoré nebolo možné priznaťvyššiu mieru zníženia schopnosti zárobkovej činnosti ako priznaných 50 %. Z predložených lekárskych nálezov nevyplýva postihnutie sťažovateľky špecifikované v kapitole XV., odd. E bode 4, písm. c/, a preto nie je jej požiadavka na zmenu kvalifikácie jej postihnutia a priznanie vyššej miery zníženia schopnosti zárobkovej činnosti dôvodná. Žiadnemu z ďalších ochorení sťažovateľky, pre ktoré jej bola zvýšená priznaná miera 50 % o ďalších 10 %, neprislúcha (podľa Prílohy č. 4 zákona) vyššia miera ako tá, ktorá jej bola určená posudkovým lekárom žalovanej za najzávažnejšie postihnutie chrbtice. Z uvedeného dôvodu nebolo možné sťažovateľke priznať viac ako 60 % mieru zníženia schopnosti zárobkovej činnosti.

2 9. Sťažovateľka teda nepreukázala, že by iné jej ochorenie malo vplyv na pokles jej pracovnej schopnosti s vyššou ako priznanou mierou. Nepredložila žiadne ďalšie lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov o hodnotení jej zdravotného postihnutia a miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové lekárske nálezy predložené sťažovateľkou počas súdneho konania, resp. vydané po právoplatnosti rozhodnutia žalovanej nepreukázali také zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľky, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia. Naviac, v konaní v sociálnych veciach je pre posúdenie správnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy rozhodujúci stav v čase jeho vydania, preto v rámci tohto konania nebolo možné prihliadnuť na lekárske nálezy popisujúce zdravotný stav sťažovateľky po uvedenom období [§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP].

30. Vzhľadom na uvedené aj kasačný súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti sťažovateľky vykonávať zárobkovú činnosť podľa položky 3, písm. c/, odd. E, kapitoly XV., Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov.

31. Z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018, je v súlade so zákonom, Krajský súd v Trenčíne vec správne právne posúdil, kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.

32. Záverom je potrebné poznamenať, že v prípade zmeny alebo zhoršenia zdravotného stavu, si môže sťažovateľka podať novú žiadosť o posúdenie jej zdravotného stavu a zmenu výšky invalidného dôchodku, spolu s aktuálnymi lekárskymi správami mapujúcimi vývoj jej ochorení, na základe ktorých bude miera jej invalidity opätovne posudzovaná.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a neúspešnej sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.