UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A. Č.. XXX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX z 13.12.2007, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sa/29/2019 zo 04.02.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou z 23.07.2019, doručenou krajskému súdu 25.07.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 25.03.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX z 13.12.2007 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 18.020 Sk mesačne od 19.11.2007. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal.
2. Krajský súd v Žiline uznesením č. 29Sa/22/2019 zo 06.08.2019 vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX z 13.12.2007 na samostatné konanie.
3. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 29Sa/29/2019 zo 04.02.2020 odmietol žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi zaslané (expedované) dňa 21.12.2007. Rozhodnutie nebolo žalobcovi doručované do vlastných rúk, z dôvodu, že nejde o rozhodnutie uvedené v § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase doručovania predmetného rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2008. Žalobca v žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu sa v tom čase neodvolal a až žiadosťou zo dňa 26.03.2018 (o 10 rokov neskôr) požiadal žalovaného o odstránenie nezákonnéhostavu rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.12.2007 a o nové prepočítanie výšky dávky. Žalobca proti preskúmavanému rozhodnutiu návrh na jeho preskúmanie súdom v zákonom stanovenej lehote nepodal, takýto návrh na súd podal až dňa 25.07.2019 (o viac ako 10 rokov neskôr), treba konštatovať, že žaloba bola zjavne podaná po uplynutí 30-dňovej lehoty na jej podanie, t. j. žaloba bola podaná oneskorene. Preto súd pri aplikácii ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP žalobu odmietol.
4. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Ďalej namietal porušenie princípu právnej istoty, určitosti a predvídateľnosti právnej normy a rozobral spôsoby výkladu zákonných ustanovení z hľadiska požiadavky predvídateľnosti. Uviedol prehľad zmien ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a zákonné ustanovenie, podľa ktorých sa má posudzovať žalobcov nárok na starobný dôchodok. Sťažovateľ nesúhlasí so spôsobom výpočtu a výškou predčasného starobného dôchodku a trvá na zrušení preskúmavaného rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. Sťažovateľ záverom uviedol, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, nevypočul žalobcu. Vydané uznesenie považuje za porušenie ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní, legitímnej dôvery a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.
5. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná nedôvodne, a preto je potrebné ju ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 01. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku, je po 01. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.
8. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
9. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
11. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
12. Vzhľadom na to, že rozhodnutie, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal podanou žalobou, nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2008, žalobca proti nemu nepodal odvolanie a žalobu o preskúmanie rozhodnutia podal až dňa 25.07.2019, teda zjavne po uplynutí lehoty na podanie žaloby, kasačný súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že žaloba bola podaná oneskorene. Zároveň je potrebné konštatovať, že aj lehota na podanie odvolania 30 dní podľa § 250m ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia uplynula.
13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý by považoval uznesenie krajského súdu za v rozpore so zákonom. K oneskorenému podaniu žaloby sa sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vôbec nevyjadril.
14. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, a preto ju podľa ust. § 461 SSP zamietol.
15 O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný a žalovanej právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.
16 Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.