ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, zastúpený advokátom : JUDr. Peter Harakály, so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/52/2017-46 zo dňa 11.12.2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/52/2017-46 zo dňa 11. decembra 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2017 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi voči žalovanej p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania pred krajským aj kasačným súdom.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre rozsudkom, č. k. 23Sa/52/2017-46 zo dňa 11.12.2017, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2017, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2016, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 23.03.2016 v sume 321,60 eur, ktorý bol zvýšený od 01.01.2017 na sumu 328,70 eur mesačne. Rozhodla podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa, ktorého vzniká nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na územní Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku.
2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nepriaznivý zdravotný stav a invalidita účastníka konania vznikli v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom. Zdravotný stav žalobcu bolposúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, dňa 28.10.2016. Z posudku posudkového lekára vyplýva, že žalobca dňa 29.05.2015 utrpel polytraumu pri dopravnej nehode ako motocyklista, po bočnom náraze do osobného auta. Dominovalo u neho poranenie hlavy, hrudníka a brucha s rozvíjajúcim sa šokovým stavom, pre respiračnú insuficienciu bol napojený na pľúcnu ventiláciu. Stav bol komplikovaný, po zlepšení stavu bol žalobca hospitalizovaný a následne v decembri 2015 na neurochirurgii v Prahe bola aj realizovaná rekonštrukcia zisteného poškodenia. Žalobca udáva úporné bolesti ľavej ruky a nôh, pre nefunkčnosť ruky potrebuje celodennú pomoc druhej osoby.
3. Posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. u žalobcu neprichádzalo do úvahy, pretože ku dňu vzniku invalidity, dňa 23.03.2016, nebol poistencom. Dôchodkový vek žalobcu podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahne žalobca dovŕšením 62 rokov veku, dňa XX.XX.XXXX. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 3 zákona, pričom od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal žalobca 15.852 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 43,4302 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 23.03.2016 je 10,9930 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 - 10,6865 eur a indexu 1,02867383. Suma invalidného dôchodku je 319,90 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,70 eur mesačne o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku podľa § 1 písm. e/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82, § 293dq, §293dr ods. 1 písm. e/ od 01.01.2017 o 7,10 eur na sumu 328,70 eur. Žalobca v čase zisťovacej lekárskej prehliadky dňa 21.06.2016 nebol poistencom, pretože nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, a preto ho posudkový lekár nemohol posudzovať aj na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca podľa § 142 ods. 3 dodatočne zaplatil poistné za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 až dňa 13.10.2016, teda po zisťovacej lekárskej prehliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 21.06.2016. Status poistenca na účely § 70 ods. 1 žalobca spätne nezískal aj napriek skutočnosti, že dodatočne zaplatil poistné za vyššie uvedené obdobie. Doplatenie poistného nemá vplyv ani na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2, pretože suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 z priemerného osobného mzdového bodu 0,67, ktorý je stanovený zákonom. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 nevznikne ani odo dňa dodatočne zaplateného poistného, pretože sa nejedná o zaplatenie dlžného poistného podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
4. Krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom, nezistil dôvod pre ktorý by malo byť jeho rozhodnutie zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
5. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.
6. Rozsudok krajského súdu považuje za nezákonný, pretože tento nesprávne posúdil nárok žalobcu na invalidný dôchodok, v rozpore s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z., keď odmietol prihliadnuť pri výpočte nároku žalobcu na invalidný dôchodok na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, za ktoré bolo žalobcom dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, len popísal dôvody uvedené odvolacím orgánom žalovanej.
7. Sťažovateľ poukázal na ustanovenia § 70 ods. 1, 2, § 73 ods. 1, 3 a uviedol, že v danom prípade nie je sporná skutočnosť, či má nárok na invalidný dôchodok. Spornou je výška priznaného invalidného dôchodku a skutočnosť, či sa malo pri jeho priznaní na žalobcu hľadieť ako na poistenca alebo ako na fyzickú k osobu, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. V ustanovení § 73 zákona je upravený výpočet výšky invalidného dôchodku odlišne pre obe kategórie osôb. Žalobca sa stal invalidným v období, keď bol nezaopatreným dieťaťom, avšak zároveň dobrovoľne uhradil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 dňa 13.10.2016, ako mu to umožňuje ustanovenie § 142 ods. 3 zákona. Nebol osobou povinne dôchodkovo poistenou podľa § 15 ods. 1, ale postavenie poistenca získal dobrovoľným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie zaobdobie roka 2015, čím sa stal dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou podľa § 15 ods. 4 a § 23 zákona a poistencom podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
8. Za rozhodujúcu skutočnosť žalobca považuje, že mal postavenie poistenca v dobe vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne dňa 06.12.2016. Napriek tomu žalovaná pri určení výšky nároku na invalidný dôchodok nevychádzala z ustanovenia § 73 ods. 1 zákona ale nesprávne z ustanovenia § 73 ods. 3 zákona, v dôsledku čoho stanovila nesprávnu výšku invalidného dôchodku. Žalovaná aj krajský súd za rozhodujúci okamih pre určenie statusu žalobcu pre účely určenia spôsobu výpočtu nároku na invalidný dôchodok stanovili obdobie zisťovacej lekárskej prehliadky a toto časové obdobie považovali z neznámych dôvodov za rozhodujúce. Takýto záver nemá žiadnu oporu v zákone. Lekárska prehliadka žalobcu, realizovaná dňa 21.06.2016, bola vykonaná len na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu a poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, za účelom stanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárska prehliadka nezahŕňa posudzovanie právnych otázok, či osoba má nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona. Časové obdobie uskutočnenia lekárskej prehliadky má význam jedine z toho hľadiska, že pre následné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok je určujúci zdravotný stav posudzovanej osoby, v žiadnom prípade toto časové obdobie nemôže byť rozhodujúce vo vzťahu k otázke, či má žalobca právo pri priznaní nároku na invalidný dôchodok postavenie poistenca alebo fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom.
9. Žalovaná musí podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodovať vo veci vzhľadom na skutkový stav, aký je v čase vydania rozhodnutia. V tom čase bolo uhradené poistné na dôchodkové poistenie, žalobca mal postavenie poistenca a mal mu byť priznaný invalidný dôchodok vo výške podľa § 73 ods. 1 zákona.
1 0. Žalovaná účelovo interpretovala rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. 7/2011, pod číslom 108, keď citovala nepodstatnú časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorú vytrhla z kontextu. Podstatný právny názor vyjadril najvyšší súd v závere rozhodnutia, keď za podstatné pre posúdenie otázky, či sa má nárok na invalidný dôchodok priznať podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona, označil určenie dňa vzniku invalidity a následné skúmanie, či dodatočne zaplatené poistné má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, a teda, či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až za obdobie po tomto dni. V danom prípade žalobca dodatočne uhradil poistné za rok 2015, pričom vznik jeho invalidity bol stanovený na 23.03.2016. Je zrejmé, že zo strany žalobcu bolo uhradené poistné za obdobie predchádzajúce vzniku invalidity, a preto mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
11. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca kasačný súd, aby zmenil rozhodnutie krajského súdu a rozhodol aj o náhrade trov konania.
12. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že námietky uvádzané žalobcom nepovažuje za opodstatnené. Podľa jej názoru, krajský súd správne zistil skutkový stav veci, vec náležite právne posúdil a nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Žalovaná odkázala na svoje písomné vyjadrenie k správnej žalobe zo dňa 01.06.2017 a zotrvala na vecnej správnosti rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy.
13. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec v rozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje vďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie správnosti rozhodnutia žalovanej pri posudzovaní výšky invalidného dôchodku priznaného žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatrenými dieťaťom alebo či sa malo na neho hľadieť ako na poistenca.
17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
18. Podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z., nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa: a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak: 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa: a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
19. Podľa § 23 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
20. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
21. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
22. Podľa § 128 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak: a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát.
23. Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba: a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/, c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
26. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
27. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.
28. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. januára 2014, suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
29. V danom prípade je zrejmé, že žalobca, nar. XX.XX.XXXX, utrpel dňa 29.05.2015 polytraumu po dopravnej nehode, následkom ktorej sa stal invalidným od 23.03.2016. V čase vzniku invalidity študoval na gymnáziu a od akademického roka 2016/2017 bol zapísaný na štúdium na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, teda mal postavenie nezaopatreného dieťaťa.
30. Nebolo sporné, že žalobca pred vznikom invalidity nebol povinne dôchodkovo poistený. Keďže podľa § 23 zákona dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, je zrejmé, že navrhovateľa nemožno považovať za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu.
31. Žalobca nebol platiteľom poistného podľa § 128 ods. 3 písm. a/ až d/ zákona. Ustanovenie § 128 pri výpočte platiteľov poistného odkazom „ak tento zákon neustanovuje inak“ umožňuje dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie aj fyzickej osobe za obdobie, v ktorom sa sústavne pripravovala na povolanie na strednej škole alebo na vysokej škole (§ 142 ods. 3 písm. d/ zákona).
32. Doplatenie poistného za doby uvedené v § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je skutočnosťou, s ktorou zákon č. 461/2003 Z. z. viaže získanie „obdobia dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného“ ako osobitný druh obdobia dôchodkového poistenia popri období povinného dôchodkového poistenia a období dobrovoľného dôchodkového poistenia.
3 3. Keďže invalidita žalobcu vznikla dňom 23.03.2016 a k tomuto dňu pred doplatením poistného nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia ani obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ani obdobie dôchodkového poistenia podľa § 142 ods. 3 písm. d/ zákona, aj kasačný súd dospel k záveru, že odporkyňa mu preskúmavaným rozhodnutím od 23.03.2019 priznala invalidný dôchodok v sume zistenej podľa § 73 ods. 3 zákona, teda z priemerného osobného mzdového bodu 0,67 v súlade so zákonom.
34. Po vzniku invalidity žalobca dodatočne, dňa 13.10.2016, doplatil poistné za obdobie dôchodkového poistenia uvedené v § 142 ods. 3 písm. d/ zákona, teda za obdobie pred vznikom invalidity (23.03.2016) od 01.01.2015 do 31.12.2015, ktoré nie je kratšie ako jeden rok. Na základe dodatočného zaplatenia tohto poistného navrhovateľ dňom 13.10.2016 nadobudol status poistenca v období pred vznikom invalidity. Podľa názoru kasačného súdu mu preto od 13.10.2016 patrí invalidný dôchodok v sume určenej podľa § 73 ods. 1 v spojení s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Doplatenie poistného za obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity je totiž potrebné považovať za zmenu skutočností rozhodujúcich pre výšku dôchodku podľa § 112 zákona.
35. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom. Keďže krajský súd žalobu zamietol, kasačný súd jeho rozsudok zmenil, preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 462 ods. 2 SSP.
36. O trovách konania rozhodol kasačný súd v súlade s ust. § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a úspešnému sťažovateľovi priznal úplnú náhradu trov konania pred krajským aj pred kasačným súdom. O výške trov konania rozhodne krajský súd postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.