9Sk/17/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, L. D. XXX/XX, E., zastúpenej advokátom Mgr. Robertom Antalom, Ul. Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. februára 2018 o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/4/2018-101 z 05. februára 2019 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sa/4/2018-101 z 05.02.2019 zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej -generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 14.02.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 28.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok.

2. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa. Uviedol, že na posúdenie či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobkyne malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad,napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý.

3. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, v ktorej poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Mala za to, že rozhodnutie žalovanej odporuje skutkovým zisteniam, ktoré mala k dispozícii. Poukázala na svoje neurologické ťažkosti vyplývajúce z lekárskej správy z 21.11.2018

- tŕpnutie nôh, rúk, poruchu statodynamiky C, Th, LS chrbtice a pretrvávajúci recidivujúci polytopný VAS, na výsledky vyšetrenia z 05.02.2019, na výsledky vyšetrenia na psychiatrickej ambulancii z 01.03.2019, na výsledky vyšetrenia neurológom z 13.03.2019. V kasačnej sťažnosti tiež poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Namietala, že krajský súd nevzal do úvahy lekárske správy, ktoré predložila a nezaoberal sa ani jej návrhom na opätovné posúdenie jej zdravotného stavu. Dodala, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a neumožňuje jej vykonávať pracovnú činnosť. Trvala na opätovnom posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredia za prítomnosti nezávislého odborníka z oblasti neurochirurgie a do úvahy je potrebné vziať aj jej psychický stav, ktorý sa výrazne zhoršil od r. 2016, preukázaný lekárskou správou z 01.03.2019.

4. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), preskúmal kasačnú sťažnosť a dospel k záveru, že nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 461 SSP).

6. Predmetom konania bolo posúdenie nároku žalobkyne na invalidný dôchodok. Žalobkyňa sa domáhala určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.

7. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom poistení).

8. Posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určili choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatiu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím (cervikokraniálny syndróm, lumbálny a lumbosakrálny syndróm) so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené pod kapitolu XV, oddiel E, položka 3 písm. b/, za čo určili 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 08.02.2018 uviedol, že žalobkyňa je v liečbe neurológa a praktického lekára pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice pri RTG, CT a magnetickou rezonanciou potvrdených degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách, bez potvrdenej hernie medzistavcových platničiek, bez neurologického deficitu. Pre nález na magnetickej rezonancii ako aj subjektívne udávané ťažkosti bola konzultovaná neurochirurgom, ktorý vzhľadom na takmer normálny nález odporučil konzervatívny postup v liečbe. Naposledy bola vyšetrená neurológom v januári a februári 2018, kde je popísaná len mierna funkčná porucha statodynamiky krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia, ktoré neurológ vyhodnotil ako chronický polytopný vertebrogénny algický syndróm. Posudkový lekár tiež uviedol, že je liečená gastroenterológom pre funkčný dyspeptický syndróm, bez zistenia organickej príčiny zlého trávenia. Uviedol, že uvedené ťažkosti je možné ovplyvniť liečbou a farmokologicky. V minulosti bola liečená urológom pre zmiešanú inkontinenciu moču, vysoký krvný tlak je pri liečbe dobre ovplyvnený, kompenzovaný. Dodal, že uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné a nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

10. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov korešpondujú s lekárskymi správami predloženými žalobkyňou, sú dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, logické a bez vnútorných rozporov.

11. Tak ako krajský súd aj kasačný súd považoval posúdenie zdravotného stavu žalobkyne za objektívne, vykonané v súlade s lekárskymi správami i so závermi vyšetrení. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním rozhodnutí správneho orgánu ako aj po podaní žaloby postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím (cervikokraniálny syndróm, lumbálny a lumbosakrálny syndróm) so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené pod kapitolu XV, oddiel E, položka 3 písm. b/, za čo určili 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

12. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, teda ku dňu 14.02.2018. Predkladanie lekárskych správ z neskoršieho obdobia preto nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Tieto novšie správy môžu byť zohľadnené v prípadnom konaní o novej žiadosti o invalidný dôchodok.

13. Vzhľadom na uvedené aj kasačný súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav žalobkyne v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov.

14. Na tomto základe rozsudok krajského súdu považoval kasačný súd za vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

15. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 a 4 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná a žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania zásadne neprináleží.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.