9Sk/12/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu a JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š., K. R. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 43Sa/1/2019- 61 zo dňa 11.11.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/1/2019-61 zo dňa 11.11.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovanej“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia pod totožným číslom zo dňa 15.08.2016. Prvostupňový správny orgán podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 8.961,72 eur.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd žalovanej vytkol, že svoje rozhodnutie opätovne nedostatočne odôvodnila, pričom jej rozhodnutie neposkytuje odpovede na zásadné otázky týkajúce sa vzniku povinnosti žalobcu podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vrátiť vyplatenú dávku alebo jej časť, čo jej už raz bolo vytknuté, a to v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku krajského súdu sp. zn. 20Sa/22/2017 z 25.05.2018. Konštatoval, že žalovaná zrozumiteľne a v súlade s dotknutými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení neuviedla, o akú zmenu v rozhodujúcich skutočnostiach ide a kedy bol žalobca povinný ju hlásiť, resp. prihlásiť na nemocenské a dôchodkové poistenie. Hoci žalovaná konštatovala, že žalobca bol o podmienkach nároku na predčasný starobný dôchodok poučený pri spisovaní žiadosti, nekonkretizovala už, kým a v akom rozsahu mu bolo poučenie poskytnuté, resp.ktorá časť tlačiva takéto poučenie obsahuje, aby bolo možné usudzovať, či toto poučenie odôvodňuje záver o tom, že žalobca vedel alebo musel predpokladať, že mu je dávka vyplácaná neprávom.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka). Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa bolo vydané v súlade s právnym názorom krajského súdu uvedenom v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku (sp. zn. 20Sa/22/2017 z 25.05.2018). Argumentovala, že osvedčenie na vykonávanie činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka nemá len registračnú funkciu, ale jeho vydaním bol žalobca oprávnený takúto činnosť aj vykonávať. Nakoľko žalobca zároveň splnil zákonnú podmienku dosiahnutia príjmov zo živnosti za rok 2012 a 2013, vzniklo mu povinné dôchodkové poistenie a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku za obdobie od 18.01.2014 do 11.07.2016, mu nevznikol. Suma 8.961,72 eur mu tak bola vyplatená neprávom. Sťažovateľka sa tiež nestotožnila s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu čo do záveru, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatočného odôvodnenia. Navrhla preto, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej podanom elektronicky uviedol, že svojho odôvodnenia sa pridržiava.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

6. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo rozhodnutie žalovanej z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť zrušené.

7. Podľa § 209 ods. 1 až 5 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

8. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

9. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

10. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

11. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

12. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

14. Osobitným predpisom je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého § 6 ods. 1, príjmami z podnikania sú: a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b) príjmy zo živnosti, c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 21 ods. 4 prvej a druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

17. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení do 30.06.2014, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).

18. Kasačný súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že názor krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovanej trpí vadou nepreskúmateľnosti, nezdieľa z nasledovných dôvodov:

19. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospela k záveru, že žalobca je povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu na predčasnom starobnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobcovi vytkla, že ako „účastník konania už pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok konal v rozpore s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. tým, že nepreukázal skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku, pretože neuviedol že obdobie výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby naďalej trvá, ale naopak, tvrdil, že skončilo k 17.01.2014. Zmenu zániku poistenia účastník konania dodatočne opravil registračným listom FO zo dňa 03.10.2014“, pričom „podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vznení zákona č. 572/2011 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku“. Poukazom na potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 11046-1/2017-DS z 21.02.2017 dôvodila, že žalobca bol evidovaný v registri poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.02.1992 do 24.03.2014 a od 01.07.2014 do 30.06.2015. Účastník konania podľa jej názoru podal odhlášku ku dňu 17.01.2014 napriek tomu, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nemal ukončenú, na základe čoho mu naďalej trvalo povinné dôchodkové poistenie. Registračný list fyzickej osoby - opravnú odhlášku podal 03.10.2014 so zmenou dátumu zániku poistenia od 24.03.2014. V rámci svojej správnej úvahy ďalej zhrňujúco uviedla, že „vzhľadom na to, že účastník konania si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 227 ods. 3 a 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a prijímal predčasný starobný dôchodok za obdobie od 18.01.2014 do 11.07.2016, hoci musel predpokladať, že z dôvodu trvania dôchodkového poistenia, mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný neprávom“, v ktorom konaní vzhliadla naplnenie predpokladov na aplikáciu § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z..

20. Kasačnému súdu z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nebola zrejmá jeho právna úvaha z akých právnych dôvodov sa nestotožnil s názorom žalovanej, že žalobcu z titulu evidencie a vydania osvedčenia samostatne hospodáriaceho roľníka bolo potrebné považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu ako to tvrdila žalovaná. Krajský súd nevysvetlil z akých právnych dôvodov sa domnieva, že samotný zápis, resp. osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, nemá povahu oprávnenia v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., plní len funkciu registračnú a nemusí znamenať, že túto činnosť dotyčný subjekt aj vykonáva. Neuviedol tiež z akých dôvodov, resp. vzhľadom na ktoré ustanovenia právnych predpisov považoval za nesprávny záver žalovanej, že žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník bol povinne dôchodkovo poistený v období od 18.01.2014 do 24.03.2014.

21. Už prvostupňový správny orgán v rozhodnutí totožného čísla z 15.08.2016 dôvodil, že žalobca nenahlásil, že bol od 18.01.2014 napriek ukončeniu živnosti s predmetom podnikania murárske práce, aj naďalej povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník, čo vyplýva z potvrdenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne z 29.01.2016.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom bez pochybností vyplýva právna úvaha žalovanej, že v uvedenom kontexte za rozhodné považovala vydané (existujúce) osvedčenie o zápise žalobcu do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov, na základe ktorého bol žalobca oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a ktoré bolo v prípade žalobcu zrušené až dňom 16.11.2015, pričom z údajov z Finančného riaditeľstva SR žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjem zo živnosti za roky 2012 a 2013 vyšší ako zákonom o sociálnom poistení ustanovená suma. Účastník konania tak napriek tomu, že nemal ukončenú činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, podal dňa 17.01.2014 odhlášku, avšak jeho povinné dôchodkové poistenie trvalo aj naďalej. Žalovaná mala za to, že žalobca tým, že pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok dňa 17.01.2014 neuviedol, že je naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou (z dôvodu stále platného osvedčenia o jeho zápise v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov), porušil svoje povinnosti a predčasný starobný dôchodok za obdobie od 18.01.2014 do 11.07.2016, mu bol vyplatený neoprávnene, nakoľko „podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.“

23. Ako oprávnenú nemožno hodnotiť ani výčitku krajského súdu, že žalovaná bez akéhokoľvek ozrejmenia mala za to, že námietky žalobcu vo vzťahu výkonu činnosti žalobcu ako samostatne hospodáriaceho roľníka sú účelové, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadala s jeho tvrdením, že túto činnosť v skutočnosti nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia síce stručne, ale vecne vysvetlila, prečo námietku žalobcu klasifikovala ako nedôvodnú, keď argumentovala tým, že „pre posúdenie nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu jerozhodujúce, či účastník konania bol ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený. Skutočnosť, či účastník konania z činnosti zakladajúcej povinné dôchodkové poistenie dosahuje príjem, nie je na tieto účely rozhodujúca.“ Kasačný súd argumentáciu žalovanej vo vzťahu k tejto námietke žalobcu považoval za postačujúcu na účely súdneho prieskumu.

24. Kasačný súd je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, čo do nedostatkov vytknutým mu krajským súdom, obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, tieto nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu.

25. V ďalšom konaní tak bude potrebné, aby sa krajský súd argumentmi žalovanej riadne zaoberal a vyhodnotil, či vec správne právne posúdila, resp. v akom rozsahu. Predovšetkým posúdi:

- či aj po 17.01.2014 bol žalobca povinne dôchodkovo poistený z titulu jeho pretrvávajúcej registrácie v súvislosti s výkonom poľnohospodárskej výroby (podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) a dosiahnutia relevantného príjmu zo živnosti (za roky 2012 a 2013), ako to tvrdí žalovaná;

- v uvedenom kontexte sa vysporiada tiež s argumentáciou žalobcu, ktorý namietal, že po ukončení živnosti nepodnikal ani ako samostatne hospodáriaci roľník a vyhodnotí, či žalobca v rámci jeho povinnosti podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. (dôkazné bremeno žalobcu) doručil Sociálnej poisťovne podanie, ktoré by podľa jeho obsahu bolo možné považovať za čestné vyhlásenie v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2014 ohľadom nevykonávania činností súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou. Krajský súd sa tiež vysporiada s otázkou, či k zániku povinného poistenia došlo skôr v dôsledku splnenia podmienok uvedených v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

26. S poukazom na ustanovenie § 67 ods. 4 a § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ďalej posúdi aj správnosť záveru žalovanej, že žalobcovi predčasný starobný dôchodok nepatril v období od 18.01.2014 do 11.07.2016, hoci (ako vyplýva zo spisového materiálu) podľa názoru žalovanej bol žalobca povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník v období od 18.01.2014 do 24.03.2014 a od 01.07.2014 do 30.06.2015.

27. Až následne bude možné zaoberať sa otázkou, či boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. pre uloženie povinnosti žalobcovi, aby vrátil neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok.

28. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že krajský súd opomenul zaoberať sa okolnosťou, že žalobca, ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia, v prospech žalovanej uhradil (vrátil) finančnú čiastku vo výške 2.319,10 eur napriek tomu, že žalobca už v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nepovažuje za úplné a správne, keďže sa s vykonanou čiastočnou úhradou nevysporiadalo.

29. Uvedenú žalobnú námietku kasačný súd vyhodnotil ako jednu z nosných. Absentujúce vysvetlenie krajského súdu vo vzťahu k možným právnym následkom vyvolaným platbou žalobcu vo výške 2.319,10 eur, teda úhradou časti (potenciálne) neprávom vyplateného predčasného starobného dôchodku poukázanou ešte dňa 09.06.2017 na účet žalovanej má za následok, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami účastníka konania, na ktorú okolnosť musel kasačný súd taktiež prihliadnuť.

30. Aj sama žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2019 potvrdila, že suma 2319,10 eur jej bola poukázaná ešte dňa 09.06.2017. Krajský súd však na toto skutkové zistenie nereflektoval.

31. Bude preto potrebné, aby krajský súd (v prípade záveru o existencii povinného dôchodkového poistenia žalobcu po 17.01.2014) sa aj touto okolnosťou zaoberal a vyhodnotil, či žalovaná postupovala správne, keď čiastočnú úhradu realizovanú žalobcom vo svojom rozhodnutí formálne nezohľadnila (nepremietla do výrokovej časti rozhodnutia).

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 43Sa/1/2019-61 zo dňa 11.11.2019 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Krajský súd v Nitre v ďalšom konaní rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.