9Sk/10/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu RELAX, s.r.o., so sídlom Grunt č. 30, 044 25 Medzev, IČO: 36 571 423, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o iný zásah orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3Sa/28/2018-46 z 25.09.2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Sa/28/2018-46 z 25.09.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

(1) Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 3Sa/28/2018-46 z 25.09.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) krajský súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vymazať žalobcu zo zoznamu dlžníkov z portálu Sociálnej poisťovne, ako nedôvodnú zamietol.

(2) V odôvodnení krajský súd uviedol, že pohľadávka žalovaného nezanikne v súvislosti s potvrdením reštrukturalizačného plánu, môže zaniknúť až úplným splnením plánu, alebo v prípade jeho neplnenia nastanú účinky § 159 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR). V prípade neúčinnosti plánu v dôsledku jeho neplnenia v súlade s § 161 ZKR je dlžník povinný splatiť pôvodnú pohľadávku v pôvodnej lehote splatnosti, resp. ak k uvedenému nedôjde, veriteľ je oprávnený pohľadávky vymáhať. Postup žalovaného súvisiaci s evidenciou žalobcu v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky pri vymáhaní pohľadávok je podľa názoru krajského súdu zákonný. Žalobca sa ani v prípade potvrdeného reštrukturalizačného plánu nemôže dovolávať rovnakého postavenia ako tie subjekty, ktoré si riadne plnili a plnia svoje zákonné odvodové povinnosti po celú dobu sociálneho poistenia a dodržiavajú platobnú disciplínu. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) (správne má byť § 261 SSP - pozn. kasačného súdu).

(3) Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj sťažovateľ), ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ namietal, že žalobné námietky uvedené v správnej žalobe (str. 3-7) neboli vôbec v uznesení krajského súdu relevantne preskúmané a zdôvodnené. Súd podľa neho síce formalisticky preskúmal vec, ale materialistický princíp rozhodovania súdov v tomto prípade v intenciác spravodlivosti a nezákonnosti nenaplnil. Uviedol, že podstata spočíva v tom, že žalobca nemôže byť ďalej evidovaný ako dlžník na poistnom, pretože jednotlivé plnenia na základe schváleného reštrukturalizačného plánu ešte nie sú splatné. Sťažovateľ namieta, že nevýmazom zo zoznamu dlžníkov žalovaný poškodzuje žalobcu, pretože obchodní partneri s ním z tohto dôvodu nechcú uzatvárať obchody.

(4) Sťažovateľ ďalej namietal právne posúdenie veci krajským súdom, ktorý mu neposkytol ochranu ako mal, ale umocnil a legitimuje nezákonný postup a stav. Uviedol, že žalovaný na jednej strane ako člen reštrukturalizačného výboru súhlasil so splátkami až do roku 2022, ale napriek tomu odmieta žalobcu vymazať zo zoznamu dlžníkov, čím ohrozuje podnikateľskú činnosť žalobcu a samotné plnenie reštrukturalizačného plánu. Uviedol že zásah štátu do života žalobcu trvá dodnes. Ďalej namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom zmaril žalobcovi ako účastníkovi konania uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože neriešil reálnu nečinnosť žalovaného. Záverom navrhol, aby kasačný súd ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania zákonnosti iného zásahu žalovaného - nevýmazu zo zoznamu dlžníkov. Navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

(5) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná dôvodne.

(6) Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

(7) Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

(8) Štruktúra odôvodnenia rozsudku ako aj uznesenia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 139 ods. 2 SSP, dochádza nielen k tomu, že uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. marca 2003).

(9) Po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu krajského súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd v intenciách vyššie citovaného nepostupoval. Kasačný súd poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení právneho posúdenia iba opísal vyjadrenia žalovaného. Krajský súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, predovšetkým námietkou, že schválenímreštrukturalizačného plánu došlo k zmene výšky a splatnosti pohľadávky na poistnom. Krajský súd sa rovnako ako žalovaný zaoberal teoretickými úvahami o možnosti vzniku vymáhateľnej pohľadávky do budúcnosti (§ 159b a § 161 ZKR), prípadne možnosťou vymáhať pohľadávku v pôvodnej výške od iných osôb ako žalobcu (podľa § 155 ZKR), avšak podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd nevysporiadal s existenciou pohľadávky v čase vydania rozhodnutia tak, ako to namietal aj žalobca v podanej žalobe. Túto skutočnosť považuje kasačný súd za podstatnú pre posúdenie veci. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 SSP, ak ide o konanie o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia.

(10) Kasačný súd vzhľadom na uvedené považoval námietku sťažovateľa v kasačnej sťažnosti o nedostatočnom zdôvodnení a vysporiadaní sa so žalobnými námietkami za dôvodnú, a preto uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SPP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

(11) Vzhľadom na nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu sa kasačný súd nezaoberal ostatnými námietkami sťažovateľa v kasačnej sťažnosti.

(12) V ďalšom konaní krajský súd vec opätovne prejedná a rozhodne, pričom prihliadne na názor kasačného súdu. Nové rozhodnutie riadne a v súlade so zásadou preskúmateľnosti odôvodní.

(13) V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SPP).

(14) Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.