9Nds/17/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XX XXX R., J. K., zastúpeného V4 Legal, s. r. o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti: WEBUNG, s. r. o., IČO: 47 237 201, so sídlom Palárikova 76, Čadca, zastúpeného V4 Legal, s. r. o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12668-3/2018-BA zo dňa 10. októbra 2018, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci j e d ô v o d n ý.

Vecne a miestne p r í s l u š n ý m súdom je Krajský súd v Žiline.

Odôvodnenie

1. Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 17.12.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12668-3/2018-BA zo dňa 10.10.2018.

2. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 25Sa/47/2018 zo dňa 11.02.2019 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému s poukazom na § 9 ods. 2 SSP. Uviedol, že právna úprava špeciálnej miestnej príslušnosti správneho súdu v sociálnych veciach (§ 13 ods. 3 SSP) vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, v danom prípade § 13 ods. 1 SSP. Miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje § 13 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže nepodniká. Z obsahu žaloby ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že žalobca sa zdržuje v Čadci. Práve naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržovanie) na území Slovenskej republiky je sporná, resp. táto činnosť bola žalovaným vyhodnotená ako činnosť zanedbateľného rozsahu, pričom žalovaný, rovnako žalobca, netvrdili, že táto činnosť mala byť vykonávaná v sídle jeho zamestnávateľa. Krajský súd v Žiline uzavrel, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnejpríslušnosti. Aj v žalobe sa žalobca identifikuje adresou na doručovanie písomností na území Poľskej republiky. Keďže podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, je potrebné aplikovať § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

3. Krajský súd v Bratislave so svojou príslušnosťou nesúhlasil, preto ju predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Poukázal na § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni. V danej veci nie je možné postupovať podľa § 13 ods. 3 SSP, pretože žalobca nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a z obsahu spisu vyplýva, že sa na jej území ani nezdržuje. Podľa § 13 ods. 3 v spojení s § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať iba v prípade, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci rozhodol ako súd príslušný v zmysle § 18 ods. 3 OSP.

5. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

6. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia, ktoré osobitne ustanovuje miestne príslušný súd v sociálnych veciach, v zmysle § 13 ods. 3 SSP.

7. Aj keď § 13 ods. 3 SSP upravuje osobitnú miestnu príslušnosť v sociálnych veciach, to podľa názoru najvyššieho súdu neznamená, že vo veciach, v ktorých toto osobitné ustanovenie nie je použiteľné, nemožno použiť všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 SSP. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky, keďže cieľom tohto ustanovenia bolo všeobecne v správnych konaniach zabezpečiť menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje. V zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

9. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.