9Ndc/6/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W., bývajúcemu v T. proti žalovaným 1/ Okresný súd Bratislava IV, so sídlom v Bratislave, Sratovská 1/A, 2/ „súdny exekútor poverený OS BA 4", o zaplatenie neoprávnene strhnutých súm, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39C/83/2019, o návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedenému na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39C/83/2019 Okresnému súdu Čadca n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobcu na prikázanie veci Okresnému súdu Čadca z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“). Žalobca návrh odôvodnil terajším trvalým pobytom, ktorý má v T., okres J., predtým býval v Z..

2. Žalovaní sa k návrhu na prikázanie veci nevyjadrili.

3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislave V) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Čadca). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania(civilného mimosporového konania) alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však v závislosti od predmetu sporu, postavenia sporových strán, ale aj podmienok pre rýchlejšie dosiahnutie výsledku v spore. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

5. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania.

6. Vo všeobecnosti platí, že zmena trvalého bydliska jednej zo sporových strán v prebiehajúcom spore nie je okolnosťou výnimočnou, ktorá by sama osobe odôvodňovala prikázanie sporu inému súdu. Žalobca návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti neodôvodnil okolnosťami, ktoré by mohli spor prejednať rýchlejšie alebo hospodárnejšie. Žalovaní sa k uvedenému návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu nepripojili.

7. Najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.