UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I. F., narodeného X. V. XXXX, dieťa matky U. F., narodenej XX. V. XXXX, U. XX, Y. W. v A. a otca I. F., narodeného XX. W. XXXX, Z., F. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 21NcP/5/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Prešove s postúpením mu veci Krajským súdom v Košiciach, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci Krajským súdom v Košiciach n i e j e d ô v o d n ý.
Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 21NcP/5/2023 je príslušný Krajský súd v Prešove.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove postupom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) predložil vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn. 21NcP/5//2023 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Košiciach, majúc za to, že príslušným súdom vo veci ako nadriadený Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ktorému bola vec postúpená Okresným súdom Prešov, je v danom prípade Krajský súd v Košiciach. 1.1. Uviedol, že 07. augusta 2023 bola Krajskému súdu v Košiciach predložená právna vec maloletého I. F. vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu z Okresného súdu Spišská Nová Ves na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci v súlade s § 6 ods. 2 CMP. Dňa 21. augusta 2023 Krajský súd v Košiciach predložil Krajskému súdu v Prešove danú vec s poukazom na § 396 písm. b) CMP, keď mal za to, že na konanie aj o nesúhlase súdu prvej inštancie v obvode Krajského súdu v Košiciach, je s účinnosťou od 01. júna 2023 per analogiam v zmysle § 3 ods. 5 písm. c) CMP funkčne príslušný Krajský súd v Prešove.
2. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.
3. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Prešove a Krajskému súdu v Košiciach, príslušný na rozhodnutie o príslušnosti podľa § 6 ods. 2 CMP, posúdil dôvodnosť nesúhlasu s postúpením veci a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove nie je dôvodný.
5. V zmysle článku 3 ods. 1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
6. V zmysle článku 3 ods. 2 CMP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadania procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
7. Podľa § 3 ods. 5 písm. a) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove je príslušný Krajský súd v Prešove.
8. Najvyšší súd upriamuje pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. mája 2010 sp. zn. III. ÚS 72/2010 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2010, v zmysle ktorého nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem a to vzhľadom na špecifickú povahu konaní na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.
9. V danej veci sa začalo konanie o návrhu matky maloletého dieťa na zmenu úpravy výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu za účinnosti ustanovenia § 3 ods. 5 písm. c) CMP, ktorý reagoval na zákon č. 150/2022 Z. z. a určil súdy príslušné na rozhodovanie o odvolaní v kauzálne vymenovaných konaniach (v danom prípade starostlivosti súdu o maloletých).
10. Civilný mimosporový poriadok a ani Civilný sporový poriadok (§ 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku) nepodávajú jednoznačnú definíciu pojmu nadriadený súd (§ 112 ods. 1 CMP len uvádza, že o nesúhlase s prenesením príslušnosti rozhodne nadriadený súd), keď výklad k obdobnej problematike Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 46/2012 ako aj v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 824/2016, ktorý vychádzal z už neúčinnej procesnej právnej úpravy (Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. júna 2016), je nepoužiteľný vzhľadom na úplne iné základné princípy a východiská CMP ako aj obsah a zámer zákona č. 150/2022 o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., na základe ktorého v rámci tzv. súdnej reformy o. i. došlo aj k zmene § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vymedzujúceho funkčnú príslušnosť krajských súdov ako súdov odvolacích. Od 1. júna 2023 síce nedošlo k zmene funkčnej príslušnosti, keď krajské súdy sú aj naďalej súdmi odvolacími voči rozhodnutiam okresných súdov, došlo však k doplneniu miestnej a kauzálnej príslušnosti odvolacích súdov (§ 34 ods. 1 CSP a § 3, ods. 5 CMP).
11. Najvyšší súd s poukazom na hore uvedený článok 3 ods. 2 CMP dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na zachovanie princípov všeobecnej spravodlivosti a princípov, na ktorých spočíva tentozákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadania procesných vzťahov, plynulosti, rýchlosti konania, a v neposlednom rade na zachovanie účelu súdnej reformy s požiadavkou na špecializáciu sudcov rozhodujúcich jednotlivé agendy, nie je možné vykladať pojem nadriadený súd v prípade rozhodovania odvolacích súdov v kauzálne určených konaniach (podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP) inak, než vychádzajúc z uvedených princípov.
12. Najvyšší súd preto uzavrel, že pojem nadriadený súd v kauzálne určených veciach, daných miestnou príslušnosťou odvolacích súdov podľa § 3 ods. 5 písm. a), b), c) CMP je potrebné vykladať tak, že takýto súd rozhoduje ako súd nariadený vo veciach spojených s týmito kauzálne určenými konaniami. Opačný záver by bol viedol k popretiu hlavného zámeru súdnej reformy v rodinnoprávnych veciach a to tak rýchlosti konania (rozhodoval by vo väčšine konaní iný súd ako odvolací súd určený v § 3 ods. 5 CMP,) ako aj k popretiu zámeru špecializácie sudcov na túto agendu.
13. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením mu veci Krajským súdom v Košiciach nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.