UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne MIRAGE SHOPPING CENTER, a. s., so sídlom v Žiline, Framborská 12, IČO: 44 547 331, zastúpenej advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP konajúcou prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe, so sídlom v Bratislave, Bottova 7939/2A, IČO: 36 861 391, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Kubina, proti žalovanému Mestu Žilina, so sídlom v Žiline, Námestie obetí komunizmu 3350/1, IČO: 00 321 796, zastúpenému Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 71, o zriadenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 42C/8/2021, o návrhu žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalobkyne na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“) Okresnému súdu Bratislava I, prípadne akémukoľvek inému okresnému súdu sídliacemu mimo územného obvodu Krajského súdu v Žiline. V návrhu mimo iného uviedla, že... „v prostredí a na území mesta Žilina sa spoločnosti Mirage veľmi pravdepodobne nedostane spravodlivého procesu, a to vzhľadom na extrémnu politizáciu osoby jej majiteľa (jediného konečného užívateľa výhod) p. N. P.,... dlhodobé využívanie jeho osoby a aktivít na ovplyvňovanie komunálnej politiky a verejnej mienky v meste Žilina a bezprostrednom okolí, čo obzvlášť platí v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb v roku 2022.... byť „anti - P.“ v Žiline prináša popularitu a opačný postoj je verejnou mienkou vnímaný negatívne. Zostať v takomto ovplyvnenom prostredí ako sudca nezávislý a nestranný je veľmi náročné, priam takmer nemožné. Každý zo sudcov žilinských súdov, ktorý by mal rozhodovať v akejkoľvek veci týkajúcej sa p. P., bude čeliť takému extrémnemu tlaku miestnej politiky a verejnej mienky, aký podľa nás nemá obdobu v žiadnom inom slovenskom meste.... sme presvedčení, že v tomto spore nemôže byť na OS ZA a na KS ZA zabezpečené právo spoločnosti Mirage (teda de facto právo pána P.) na spravodlivý proces (konkrétne právo na rovnosť strán a nezávislosť a nestrannosť sudcov).“ Žalobkyňa dodáva, že netvrdí a nemá pocit (a ani konkrétne dôkazy), že by ktorýkoľvek sudca Okresného súduŽilina alebo Krajského súdu v Žiline bol osobne zaujatý voči p. P. alebo ktorejkoľvek veci, ktorej je alebo bude pred týmito súdmi stranou. Námietka zaujatosti a vylúčenie sudcu slúži na riešenie problému, ktorý je individuálny a osobný (pomer konkrétneho sudcu ku konkrétnej osobe alebo veci). Problém, ktorého riešenie žalobkyňa navrhuje je problémom inštitucionálnym a spočíva v tom, že inštitúcie a sudcovia, ktorí majú určitý právny spor rozhodnúť nezávisle a nestranne, tak môžu urobiť len za cenu extrémneho osobného nepohodlia, ktoré nemá pôvod v samotnej povahe ich sudcovského povolania, ale v extrémnych faktoroch špecifických pre územie a prostredie, v ktorom sa nachádzajú, resp. každodenne žijú oni aj ich blízke osoby a pre väzby týchto inštitúcii a sudcov na toto územie a prostredie. Tento problém má jednoduché riešenie, ktorým je presun rozhodovania na iný súd mimo tohto územia a prostredia, ktorý týmto návrhom požadujeme.
2. Žalovaný s uvedeným návrhom žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nesúhlasil a navrhol, aby ho najvyšší súd ako zjavne neopodstatnený odmietol. Poukázal, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti, čo zakladá osobitnú príslušnosť v zmysle § 20 písm. a/ CSP.
3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Žilina) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava I a iným súdom mimo územnej pôsobnosti Krajského súdu v Žiline). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania (civilného mimosporového konania) alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však v závislosti od predmetu sporu, postavenia sporových strán, ale aj podmienok pre rýchlejšie dosiahnutie výsledku v spore. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný avšak vždy zákonu zodpovedajúci charakter.
5. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania.
6. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženej veci nezistil také relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalobkyňou označené súdy (Okresný súd Bratislava I alebo iné súdy mimo územnej pôsobnosti Krajského súdu v Žiline) túto vec prejednajú hospodárnejšie alebo rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie. Domnienka sporovej strany ohľadom nedostatku prípadnej nezávislosti alebo nestrannosti sudcov podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je spôsobilá založiť dôvod vhodnej delegácie v zmysle § 39 ods. 2 CSP, lebo o tom, či je alebo nie je sudca vylúčený na námietku strany rozhoduje súd v zmysle § 54 CSP. A len pokiaľ by došlo k vylúčeniu všetkých sudcov príslušného súdu takým rozhodnutím súdu vec možno v zmysle § 39 ods. 1 CSP prikázať inému súdu tej istej inštancie (k tomu porovnaj 5Ndc/14/2021). Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 448/2016 z 31. augusta 2017). Pre úplnosť možno pripomenúť, že žalovaný s návrhom žalobkyne o delegovaní sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti vyjadril svoj nesúhlas.
7. Najvyšší súd v danom prípade nezistil splnenie podmienok pre prikázanie sporu inému súdu z dôvoduvhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP), a preto návrhu žalobkyne nemohol vyhovieť.
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.