9Ndc/20/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Igora Belka, v spore žalobcu Q. O., bytom v Ž. K. Z., W. XXX/XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou BANÍK & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 4984/46, proti žalovanému Q. I., bytom v S., X. XXXX/X, zastúpenému advokátkou Mgr. Tatianou Frištikovou, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 6 500 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13 C 22/2022, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13 C 22/2022 Okresnému súdu Bratislava I n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I predložil 27. decembra 2022 spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobcu na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“). Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa v mieste jeho trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava, keď miesto jeho stáleho bydliska je v O., a to na V. XX. Taktiež žalobca dlhodobo býva a podniká v O. (t. j. sa v nej zdržiava), a v ktorej má sídlo aj jeho právny zástupca. Preto žiadal spor prikázať Okresnému súdu Bratislava I.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu žalobcu na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I s týmto návrhom nesúhlasil.

3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Košice I) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava I). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania (civilného mimosporového konania) alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však v závislosti od predmetu sporu, postavenia sporových strán, ale aj podmienok pre rýchlejšie dosiahnutie výsledku v spore. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

5. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania.

6. V danom prípade žalobca odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie veci tvrdením o nezdržiavaním sa žalovaného v mieste jeho trvalého pobytu v S., v ktorom sa spor prejednáva, ako aj zdržiavaním sa oboch strán sporu (ako aj sídla právneho zástupcu žalobcu) v O.. Uvedený dôvod nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu (napríklad, že strana sporu/jej zástupca nemá bydlisko/sídlo v obvode miestne príslušného súdu alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky) skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP).

7. Najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.