9Ndc/2/2026

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa X. Z. I. X., narodený 2. N. XXXX, D., K. XX/XX, M. M., štátny občan Č. M., proti odporkyni W. I., narodenej X. G. XXXX, bytom H., Y. XXXX/XX, t. č. H., C. Y. XXXX, o zákaz maloletej G. V. I. vstupovať do domácnosti osoby N. Š., vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 62C/84/2025, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava IV s postúpením mu veci Mestský súdom Bratislava II, takto

rozhodol:

Nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením mu veci j e d ô v o d n ý.

Na prejednanie veci je príslušný Mestský súd Bratislava II.

Odôvodnenie

1. Na Mestskom súde Bratislava II je pod sp. zn. 37P/159/2025 vedené konanie o návrhu navrhovateľa na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej G. V. I., narodenej XX. S. XXXX. Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 37P/159/2025-25 z 27. novembra 2025 vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľa na uloženie zákazu maloletej vstupovať do domácnosti osoby N. Š., ktorý návrh bol súčasťou návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej a na uloženie výchovného opatrenia. Takto vylúčenú vec, vedenú pod novou spisovou značkou 37Pc/63/2025, Mestský súd Bratislava II postúpil Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu príslušnému podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Postúpenie odôvodnil tým, že podľa obsahu petitu ide o vec civilnoprávnej povahy, na ktorú je miestne a kauzálne príslušný podľa § 5 v spojení s § 6 CSP Mestský súd Bratislava IV.

2. Mestský súd Bratislava IV predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 43 ods. 2 CSP z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci. Nesúhlas odôvodnil tým, že podľa jeho názoru nejde o civilnoprávny spor, ale o návrh otca na rozhodnutie o mieste pobytu maloletého dieťaťa, teda o vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Rozhodovanie o pobyte maloletého v prípade nezhody rodičov predstavuje konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len „CMP“), teda ide o konanie podľa prvej hlavy druhej časti CMP, na ktoré je v zmysle § 3 ods. 3 CMP vzhľadom na bydlisko maloletej príslušný Mestský súd Bratislava II.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava II a Mestskému súdu Bratislava IV (vzhľadom na osobitnú kauzálnu nadradenosť súdov, nie na všeobecnú súdnu sústavu - k tomu porovnaj napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Ndc/47/2023, 6Ndc/51/2023), ktorému bola vec predložená podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti, preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci je dôvodný.

4. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

5. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 3 ods. 3 CMP na konanie vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti je pre obvod Mestského súdu Bratislava II miestne príslušný Mestský súd Bratislava II.

8. Podľa § 111 písm. b), d), h), m), r) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, styku s maloletým, veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, výchovných opatreniach, iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 112 ods. 1 CMP na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

10. Podľa § 115 CMP súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.

11. Navrhovateľ v prejednávanej veci je štátnym príslušníkom Č. M., jeho dcéra G. V. I., narodená XX. S. XXXX (ďalej len „maloletá“) je štátnou občiankou G. M. s obvyklým pobytom v čase začatia konania na území G. M., v obvode Mestského súdu Bratislava II. Právomoc slovenských súdov, vrátane najvyššieho súdu je preto daná podľa § 24 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

12. Navrhovateľ podal na Mestskom súde Bratislava II návrh, vedený na tomto súde pod sp. zn. 37P/159/2025, ktorým sa domáha zmeny súdom upraveného výkonu rodičovských práv k maloletej tak, že žiada jej zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov, úpravu styku s maloletou počas letných prázdnin a úpravu vyživovacích povinností. Súčasne žiada súd aj o vyslovenie zákazu pobytu maloletej v domácnosti N. Š., partnera matky maloletej G.. Tento návrh odôvodnil tým, že je ohrozená emocionálna a fyzická bezpečnosť maloletej, že zo strany partnera matky dochádza k manipulácii a zastrašovaniu maloletej, vytváraniu obštrukcií kontaktu s otcom a uprednostňovaniu aliancie s matkou. Ďalej navrhovateľ v návrhu tvrdil, že matka niekoľkokrát opustila domácnosť svojho partnera pána Š. spolu s maloletou a následne sa vrátila späť.

13. Najvyšší súd už judikoval, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP (zákazpriblíženia sa rodiča k maloletému dieťaťu, či zákaz styku rodiča s dieťaťom) zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom, a teda ide o vec týkajúcu sa starostlivosti súdu o maloletých, spadajúcu pod ustanovenie § 111 písm. d) CMP (sp. zn. 4Ndc/31/2024, 6CdoR/2/2025), a to aj keď formálne rodič podá žalobu na ochranu osobnosti. V rozhodnutí sp. zn. 4Ndc/40/2023 najvyšší súd dospel k záveru, že aj konanie, v ktorom sa matka maloletého dieťaťa domáha vydania neodkladného opatrenia voči manželke otca dieťaťa vo veci nezhody rodičov maloletej ohľadom zverejňovania obrazových podobizní maloletého na instagramovom účte manželky otca maloletej, je konaním spadajúcim pod ustanovenie § 111 písm. h) CMP. Najvyšší súd pritom dôvodil, že „nie je významné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje len voči manželke otca maloletej. Podstata sporu pramení práve z nezhody rodičov maloletej o výkone ich rodičovských práv a povinností. Matka maloletej nedala súhlas tretej osobe - manželke otca maloletej na zverejňovanie a rozširovanie podobizne svojej dcéry v online priestore, otec maloletej so zverejňovaním podobizní ich dcéry v online priestore jeho manželkou súhlasí.“ Uvedené rozhodnutie je podľa názoru najvyššieho súdu aplikovateľné aj na iné prípady nezhôd rodičov o výkone ich rodičovských práv, v ktorých sú okrem rodičov účastníkmi sporov aj ich aktuálni partneri/partnerky.

14. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa vo vzájomnej súvislosti s návrhom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv k maloletej a v súlade s jeho obsahom a cieľom, ktorý ním navrhovateľ sleduje (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP). Návrh výslovne smeruje voči matke maloletej a je zrejmé, že navrhovateľ ním vyjadruje svoj nesúhlas s pobytom maloletej u partnera matky a nesúhlas so spôsobom výkonu rodičovských práv a povinností matky k maloletej, pričom tvrdí, že matka svoje práva nevykonáva v súlade s najlepším záujmom maloletej a že prostredie, v ktorom ju vychováva, je pre maloletú nevhodné a deštrukčné. Všetky tieto námietky sú jednoznačne námietkami smerujúcimi k výkonu rodičovských práv a povinností matky, k riešeniu nezhody medzi rodičmi ohľadom spôsobu, ako je zabezpečená starostlivosť o maloletú v spoločnej domácnosti matky s jej partnerom. Cieľom navrhovateľa je jednak zmeniť spôsob súdom pôvodne upraveného výkonu rodičovských práv k maloletej a súčasne zabrániť pobytu maloletej u partnera matky, poskytnúť ochranu maloletej pred podľa neho nevhodným pôsobením a správaním partnera matky.

15. Aj keď navrhovateľ (ktorý nemá právne vzdelanie a nie je zastúpený advokátom) formuloval petit návrhu ako povinnosť, ktorú má súd uložiť maloletej v podobe zákazu jej pobytu v domácnosti partnera matky, je zrejmé, že tento návrh nie je dôsledkom nevhodného správania sa maloletej, ktorý by si vyžadoval zásah podľa § 325 písm. e), f) alebo h) CSP alebo iný zásah na ochranu integrity alebo osobnostných práv partnera matky maloletej. Partner matky nie je ani navrhovateľom tohto opatrenia, ktorý by sa cítil byť ohrozený správaním maloletej.

16. Ani neoznačenie všetkých účastníkov konania, ktorých práv a povinností sa návrh týka, nie je v zmysle ustanovení CMP prekážkou pre to, aby súd sám ustálil okruh účastníkov a ak je to potrebné, uznesením pribral ako účastníka do konania osobu, ktorej práva môžu byť konaním dotknuté. „Vydanie uznesenia o pribratí účastníka do konania je viazané na vedomosť súdu o skutočnostiach, ktoré zakladajú toto procesné postavenie, a to z úradnej činnosti, vykonaného dokazovania, na základe podnetu, alebo ho iniciuje samotný subjekt, ktorý má postavenie účastníka konania.“ (4Ndc/40/2023). V zmysle § 37 ods. 2 zákona o rodine súd môže uložiť maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin. Môže tiež uložiť ochranné opatrenia rôzneho charakteru aj iným fyzickým osobám, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa. Aj v tomto prípade však ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 111 písm. m) CMP.

17. Súd konajúci vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP) a konať aj ex offo na základe oznámenia (čl. 5, § 8 ods. 2, § 115 CMP). Má preto oveľa širšie možnosti a prostriedky než súd v civilnoprávnom spore na to, aby bola zabezpečená ochrana maloletého a starostlivosť o neho. Práve v konaniach vo veciach starostlivosti o maloletého má súd možnosť komplexne posudzovať všetky okolnosti týkajúce sa maloletého dieťaťa vrátane prostredia, v ktorom žije a je vychovávané. Uvedenému zodpovedá aj zámer súdnej reformy, aby veci rodinnoprávnej agendyrozhodovali súdy špecializujúce sa na rodinnoprávnu agendu, a tiež nová úprava § 6a ods. 1 CMP, v zmysle ktorej má vo všetkých konaniach týkajúcich sa maloletého rozhodovať jeden sudca.

18. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd zdôrazňuje, že súd, ktorému bola zákonom zverená rodinnoprávna agenda, sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti v rámci starostlivosti o maloleté dieťa vylúčením návrhu a jeho postúpením na civilnoprávny súd, pokiaľ ide o návrh, ktorý sa jednoznačne týka maloletého dieťaťa, prostredia, v ktorom je vychovávané a osôb, ktoré sú povinné starostlivosť o neho zabezpečovať, či osôb, ktoré ho negatívne ovplyvňujú.

19. Najvyšší súd uzatvára, že konanie o návrhu otca maloletého, ktorým sa domáha zákazu pobytu maloletej v domácnosti partnera matky, nie je civilným konaním o ochranu osobnosti, telesnej či duševnej integrity partnera matky, ale ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú, na ktoré je v zmysle § 3 ods. 3 CMP príslušný Mestský súd Bratislava II.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením mu veci Mestským súdom Bratislava II je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Mestský súd Bratislava II, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.