UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I.. U. B., narodeného XX. P. XXXX, Q., M. P. XXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, proti žalovanej L.. C. W., narodenej XX. T. XXXX, T. XXX, zastúpenej advokátkou Mgr. Alexandrou Para, Bratislava, Gagarinova 10A a Advokátskou kanceláriou Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., Stará Ľubovňa, Budovateľská 36, IČO: 47 253 088, o zaplatenie 4.000 eur, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7C/11/2025, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7C/11/2025 Mestskému súdu Bratislava IV n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Stará Ľubovňa predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa § 39 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na rozhodnutie o návrhu žalobcu na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná má formálne uvedenú adresu trvalého pobytu T., avšak dlhodobo žije, pracuje a vychováva svoje dieťa v Q., teda skutočné centrum záujmu má v Q.. Keďže miesto výkonu práce žalovanej podľa pracovnej zmluvy zo 14. mája 2024 (pripojenej k návrhu) je v Q., je v tomto konaní v zmysle § 19 písm. a) CSP v spojení s § 12 ods. 2 CSP popri Okresnom súde Stará Ľubovňa daná aj osobitná miestna príslušnosť Mestského súdu Bratislava IV. Ďalej dôvodil tým, že aj on pracuje a býva v Q., rovnako právni zástupcovia oboch strán sú advokátmi pôsobiacimi v Bratislave. Pojednávania na Okresnom súde Stará Ľubovňa by znamenali cestovanie viac ako osem hodín a vyššiu finančnú záťaž pre obe strany, zároveň u oboch strán sporu aj absenciu v práci minimálne jeden a pol dňa a u advokátov vyššie trovy pozostávajúce z náhrad za stratu času a z cestovného. Mal za to, že prejednanie sporu Okresným súdom Stará Ľubovňa by tak bolo nehospodárne a v zmysle článku 17 CSP by išlo o zbytočné a neprimerané zaťažovanie strán sporu a ich právnych zástupcov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.septembra 2019 sp. zn. 3Ndc/11/2019, ktorý obdobnú situáciu vyhodnotil ako dôvod pre delegovanie sporu na iný súd.
3. Žalovaná s návrhom žalobcu na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV nesúhlasila. Návrh považovala za účelový, podaný v čase, kedy už bolo nariadené pojednávanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa na 2. septembra 2025. Dôvody uvádzané žalobcom nepovažovala za dôvody pre delegáciu sporu inému súdu v zmysle § 39 ods. 2 CSP. Žalovaná si pre zamedzenie zvyšovania trov konania zabezpečila právne zastúpenie advokátom so sídlom v Starej Ľubovni. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2025 sp. zn. 4Ndc/6/2025. Uzavrela, že v prípade prikázania sporu Mestskému súdu Bratislava IV by sa v dôsledku jeho veľkej zaťaženosti konanie len predĺžilo.
4. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Stará Ľubovňa a Mestskému súdu Bratislava IV, príslušný na rozhodnutie podľa § 39 ods. 3 CSP, preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalobcu na prikázanie sporu inému súdu nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.
5. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
6. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Podmienky prikázania veci preto treba vykladať reštriktívne. Ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu, hoci by pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 ústavy).
7. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
8. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú dané dôvody výnimočného charakteru. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetného konania a pomerov všetkých strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadať, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Preto nie zanedbateľný význam pri posudzovaní dôvodov pre uplatnenie tejto výnimky z pravidla zákonného sudcu má i stanovisko ostatných strán.
9. Najvyšší súd stabilne judikuje, že miesto pobytu, resp. sídlo niektorej zo strán sporu, či právnych zástupcov, ani problémy (zdravotné, sociálne, finančné) súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na vecne a miestne príslušný súd sami osebe neodôvodňujú prikázanie sporu (veci) inému súdu. Práve takýmito dôvodmi žalobca v návrhu na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV argumentuje. Strana sporu má právo zvoliť si v konaní zástupcu zohľadňujúc aj jeho sídlo, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Netreba tiež opomenúť, že ak je zvoleným zástupcom advokát (ako je tomu v tejto veci), ten sa môže dať zastúpiť iným advokátom. Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP).
10. Naviac žalobca ako iniciátor sporu mal možnosť vykonať voľbu súdu príslušného na prejednanie sporu v rámci návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 14 ods. 1 zákona č.307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, keďže vedel o skutočnostiach, ktoré podľa jeho názoru zakladajú príslušnosť Mestského súdu Bratislava IV v zmysle § 19 písm. a) CSP popri všeobecnom súde, avšak neurobil tak. Z toho je možné vyvodiť, že bol uzrozumený s tým, že konanie bude pokračovať na všeobecnom súde žalovanej, ktorý je v prejednávanom spore vecne a mieste príslušný v zmysle § 13 a § 14 CSP. Zo spisu navyše vyplýva, že Okresný súd Stará Ľubovňa už v spore vytýčil pojednávanie na 2. septembra 2025, t. j. päť mesiacov po postúpení mu veci z Okresného súdu Banská Bystrica (4. apríla 2025), oboznámil sa s podstatou písomných prednesov strán a v spore konal s primeranou rýchlosťou. V neposlednom rade je potrebné brať zreteľ aj na nesúhlas žalovanej s návrhom na prikázanie sporu inému súdu. Vo veci sp. zn. 3Ndc/11/2019, na ktorú žalobca poukazoval vo svojom návrhu, bola jedným z argumentov, na ktorých bolo rozhodnutie postavené, práve skutočnosť, že obe strany sporu s prikázaním veci inému súdu súhlasili.
11. Najvyšší súd tak po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie nezistil také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali premisu o hospodárnejšom alebo efektívnejšom prerokovaní veci Mestským súdom Bratislava IV.
12. S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, preto návrhu žalobcu nevyhovel.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



