UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne C. G..M..B.., so sídlom v R., Ž. X/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanej Z. V., bytom v I., G. XXXX/XX, o zaplatenie 70,70 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8 Csp/108/2018, o návrhu žalovanej na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalovanej na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8 Csp/108/2018 Okresnému súdu Bratislava I, II, III, IV, V n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov predložil 09. novembra 2020 spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalovanej na prikázanie sporu na súdy do Bratislavy (t. j. Okresnému súdu Bratislava I, II, III, IV, V) z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“). Žalovaná návrh odôvodnila tým, že trvalý pobyt má dva a pol roka v I., má vážne zdravotné problémy, pričom je pre ňu ťažké sa z vážnych zdravotných dôvodov presunúť za účelom pojednávania vyše 500 km do Prešova. Preto žiadala spor prikázať na niektorý z bratislavských súdov.
2. Žalobkyňa k návrhu na prikázanie sporu uviedla, že miestne príslušným súdom je Okresný súd Prešov, ktorého príslušnosť bola určená v čase podania žaloby na základe trvalého pobytu žalovanej.
3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Prešov) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava I - V). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilnéhosporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania (civilného mimosporového konania) alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však v závislosti od predmetu sporu, postavenia sporových strán, ale aj podmienok pre rýchlejšie dosiahnutie výsledku v spore. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
5. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania.
6. V danom prípade žalovaná odôvodňuje vhodnosť ňou navrhovanej delegácie sporu tvrdením o trvalom pobyte mimo obvod súdu, v ktorom sa spor prejednáva zdravotnými ťažkosťami, ktoré jej neumožňujú dostaviť sa na daný súd. Uvedený dôvod nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti platí, že okolnosti spočívajúce v tom, že strana sporu musí prekonať medzi miestom svojho trvalého pobytu a sídlom vecne a miestne príslušného súdu väčšiu vzdialenosť a táto cesta k príslušnému súdu je pre stranu spojená s rôznymi organizačnými, finančnými, zdravotnými a inými problémami, sú okolnosťami bežnými a sami osebe neodôvodňujú prikázanie sporu inému súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP).
7. Najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.