UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne: E. G.T., bytom I. X, XXX XX T., zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/4/2022, o nesúhlase Okresného súdu Bratislava V s postúpením sporu, takto
rozhodol:
Nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením sporu je dôvodný.
Na prejednanie sporu je príslušný Okresný súd Košice I.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava V predložil spor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) namietajúc, že s postúpením mu veci Okresným súdom Košice I ako súdu kauzálne príslušnému v zmysle § 28 ods. 1 písm. a/ CSP nesúhlasí. Poukázal na to, že z obsahu žaloby vyplýva vôľa žalobkyne vyvolať konanie, v ktorom súd preskúma rozhodcovský rozsudok v rozsahu vymedzenom zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobkyňa sa teda dovoláva súdnej ochrany v postavení spotrebiteľa a pretože na rozhodovanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania príslušným súdom na konanie je popri všeobecnom súde žalovaného aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom (§ 19 písm. d) CSP), v tomto prípade je súdom príslušným na konanie a rozhodovanie Okresný súd Košice I. Svoj nesúhlas s postúpením podoprel odkazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ndc/15/2019, 3Obdo/37/2017, 3Obdo/14/2017 a nález Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 57/2012, ktorými argumentoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí o nesúhlase s postúpením veci v inej skutkovo a právne totožnej veci sp. zn. 4Ndc/9/2022.
2. Najvyšší súd, ako súd funkčne príslušný (ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súduBratislava V a Okresnému súdu Košice I) podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti preskúmal spor a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením sporu je dôvodný. Po zistení, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej skutkovo a právne totožnej veci sp. zn. 4Ndc/9/2022 (týkajúcej sa rovnakých účastníkov a totožných dotknutých súdov, ktoré vec postúpili a s takýmto postúpením veci nesúhlasili) dňa 24. augusta 2022 o nesúhlase s postúpením veci rozhodol spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti o správnosti jeho záveru, súd konajúci v predmetnej veci bez podstatnej zmeny okolností preto obdobne uvádza nasledovne.
3. Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
4. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
5. Podľa § 19 písm. d/ CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
6. Podľa § 20 písm. e/ CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.
7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ CSP pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre je na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania, okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania, príslušný Okresný súd Bratislava V.
8. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
9. Podľa § 43 ods. 1 CSP ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
10. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
11. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie najvyšší súd uvádza, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel; vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť (C-243/08 Pannon GSM Zrt. v Erzsébet Sustikné Győrfi). 11.1. Okolnosti a tvrdenia v žalobe naznačujú, že žalobkyňa v základnom právnom vzťahu s dodávateľom mala (fakticky) vystupovať ako spotrebiteľka (nepodnikateľka), čím sa spochybňuje pravdivosť niektorých údajov v revolvingovej úverovej zmluve. 11.2. Pre posúdenie, či žalovaný je alebo nie je spotrebiteľom a či žalobcom uplatnený nárok je alebo nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, nepostačuje, že v úverovej zmluve, prípadne vzmenke žalobca ako veriteľ, ktorý jej text vypracoval, uviedol údaje žalovaného zo živnostenského registra (sp. zn. 3Obdo/14/2017). Preto samotná skutočnosť, že žalobkyňa je v zmluve označená, okrem rodného čísla a adresy, aj údajmi zo živnostenského registra Rakúskej republiky a že jej bol úver poskytnutý na podnikateľské účely, v zásade nevylučuje spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu. Uvedené je postačujúce pre záver o existencii spotrebiteľskej zmluvy pre účely uplatnenia osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia § 19 písm. d/ CSP. 11.3. Pre stanovenie súdnej príslušnosti je napokon vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to akej súdnej ochrany sa dovoláva. Z obsahu predloženej žaloby (č.l. 5 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa sa proti žalovanej domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vôľou žalobkyne je vyvolanie konania, v rámci ktorého súd preskúma rozhodcovský rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vymedzenom zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania je popri všeobecnom súde žalovaného aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom (§ 19 písm. d/ CSP), teda v danom prípade Okresný súd Košice I. 11.4. V okolnostiach daného prípadu nejde o prípad prejudikovania meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o skutočnosti odôvodňujúce určenie miestnej príslušnosti ako podmienky konania všeobecného súdu. Ak sa žalobkyňa stavia do pozície spotrebiteľa a ak je toto tvrdenie sporné, je úlohou protistrany dokázať opak a následne povinnosťou súdu si po vykonanom dokazovaní zodpovedať predbežnú otázku, či považuje vec za konanie so spotrebiteľom, a to bez ohľadu na tvrdenie rozhodcu. Vyhodnotenie vzťahu medzi stranami je vecou rozhodnutia samotného súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
12. Vzhľadom na uvedené je neakceptovateľné, aby ustanovenie § 19 písm. d/ CSP bolo vykladané spôsobom v zásade znemožňujúcim dosiahnutie účelu, ktorému úprava ochrany spotrebiteľa ako celok slúži (m. m. IV. ÚS 57/2012). Súhlasom s postúpením sporu na Okresný súd Bratislava V by sa minul účinok široko koncipovanej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, pretože by sa tým vylúčila možnosť spotrebiteľa (žalobkyne) využiť procesným právom predpokladanú výhodu „domáceho“ súdu v osobitnej miestnej príslušnosti danej jej na výber, ktorá je daná predovšetkým z dôvodu zabezpečenia čo najväčšej šetrnosti k ekonomicky slabšej strane spotrebiteľského vzťahu.
13. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením sporu Okresným súdom Košice I je dôvodný a na prejednanie sporu je príslušný Okresný súd Košice I.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.