UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, U., zastúpená advokátskou kanceláriou DAVALA & Co. s.r.o., so sídlom Poštová 3, Bratislava, proti žalovanému: J.. H. E., bytom Q.. F. XXXX/XA, U., o zaplatenie 282,50 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7C/2/2022, o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava V, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7C/2/2022 Okresnému súdu Bratislava V n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. V spore o zaplatenie 282,50 eura s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7C/2/2022 podala žalobkyňa návrh na prikázanie (delegáciu) sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava V. Návrh odôvodnila tým, že v obvode Okresného súdu Bratislava V má aktuálne žalovaný bydlisko. Nakoľko bydlisko v Bratislave má aj samotná žalobkyňa, pre obe sporové strany je vhodnejšie, ak vec bude prejednaná Okresným súdom Bratislava V.
2. Žalovaný vo vyjadrení k predmetnému návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí a nepovažuje ho za opodstatnený, nakoľko podstatná časť konania prebieha písomnou formou. Okresný súd Prievidza je už s prípadom oboznámený a delegovaním sporu na iný súd by sa zvýšila šanca na procesné chyby a na prehliadnutie rozhodujúcich detailov a súvislostí.
3. Podľa § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
4. Podľa § 39 ods. 3 Civilného sporového poriadku o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Prievidza a Okresnému súdu Bratislava V príslušný na rozhodnutie o prikázaní sporu inému súdu podľa§ 39 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vec prejednal a dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nemožno vyhovieť.
6. Prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. 7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané výnimočné dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania.
8. Žalobkyňa v návrhu na delegáciu poukázala na aktuálne bydlisko žalovaného, nachádzajúce sa v obvode Okresného súdu Bratislava V, ako aj jej bydlisko v Bratislave. Tieto okolnosti nezodpovedajú kritériám, ktoré by bolo možné relevantne zohľadniť pri prelomení práva účastníkov na zákonného sudcu a uvažovaní o prikázaní sporu inému súdu. Dôvod uvádzaný žalobkyňou nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. Miesto pobytu niektorej zo strán sporu, ani jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa osobne súdneho procesu nie sú výnimočným dôvodom, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Napokon strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu zohľadňujúc aj jeho sídlo, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku). Netreba tiež opomenúť, že ak je zvoleným zástupcom advokát (ako je tomu v tejto veci), ten sa môže dať zastúpiť iným advokátom. Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
9. Okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti, sú v civilnom sporovom konaní skôr bežné, nezriedka sa vyskytujúce a bez ďalšieho nemôžu opodstatňovať prijatie ňou navrhovaného rozhodnutia. Akceptáciou návrhu žalobkyne by bez existencie okolností výnimočnej povahy došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona upravujúcich príslušnosť súdov. Pokiaľ ide o zmenu bydliska žalovaného, ku ktorej došlo v priebehu súdneho konania, najvyšší súd uvádza, že civilné sporové konanie je okrem iného ovládané aj zásadou perpetuatio fori ustanovenou v § 36 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa príslušnosť súdu určuje podľa okolností daných v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do jeho skončenia.
10. Nezanedbateľnou okolnosťou, na ktorú bral ohľad Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o predmetnom návrhu žalobkyne, bola tiež skutočnosť, že žalovaný s delegovaním sporu inému súdu prejavil nesúhlas.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a preto návrhu žalobkyne nevyhovel.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.