9Ndc/11/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne P., W., zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304 proti žalovanej MAHAJANA s.r.o., so sídlom v Košiciach - západ, Obchodná 443/8, IČO: 36 686 042, o zaplatenie 3 153,53 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41Cpr/22/2020, o nesúhlase Okresného súdu Košice II s postúpením sporu Okresným súdom Ružomberok podľa § 43 Civilného sporového poriadku, takto

rozhodol:

Na prejednanie veci je kauzálne a miestne príslušný Okresný súd Košice II.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II predložil spor vedený pod sp. zn. 41Cpr/22/2020 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu sporu Okresným súdom Ružomberok.

2. Okresný súd Ružomberok, na ktorom bola podaná žaloba, postúpil spor Okresnému súdu Košice II ako súdu miestne a kauzálne príslušnému podľa § 15 ods. 1 CSP v spojení s § 23 písm. h/ CSP, keď žalovaná spoločnosť má sídlo na adrese v Košiciach. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa mala podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce v obvode Okresného súdu Ružomberok, nemožno z tejto okolnosti vyvodiť osobitnú miestnu a kauzálnu príslušnosť daného súdu. O prípad osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. a/ CSP by išlo, ak by miesto výkonu práce v obvode tohto súdu mala v čase podania žaloby žalovaná a nie žalobkyňa. Okresný súd Košice II v nesúhlase s postúpením mu sporu uviedol, že v danej veci ide nepochybne o pracovnoprávny spor. Sporným je však určenie príslušnosti súdu. Žalobkyňa v žalobe uviedla skutočnosti, ktoré zakladajú príslušnosť Okresného súdu Ružomberok podľa § 19 písm. c/ CSP.Žalobkyňa preukázala, že žalovaná má v O. zriadenú organizačnú zložku, z ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť. Súd mal za to, že keďže žalobkyňa mala vykonávať práce ako operátor plniacej linky, resp. pracovnej linky v O., je zrejmé, že ide o prevádzkareň žalovanej ako organizačnej zložky žalovanej, preto sa spor týka tejto organizačnej zložky. Žalobkyňa preto podala žalobu na Okresný súd Ružomberok, príslušný podľa § 23 písm. e/ CSP. Okresný súd Košice II mal za to, že súdom kauzálne a miestne príslušným je v danej veci v zmysle § 19 písm. c/ v spojení s § 23 písm. h/ CSP (poznámka najvyššieho súdu: zrejme majúc na mysli § 23 písm. e/ CSP) Okresný súd Ružomberok.

3. Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný (§ 36 ods. 1 CSP). Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 12 CSP).

4. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

5. Postup súdu, ktorý podľa ustanovenia § 40 CSP zistí, že nie je na konanie príslušný, stanovuje § 43 ods. 1 a ods. 2 CSP. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. V danom prípade, keďže sa nejedná len o spor o miestnu príslušnosť, ale aj o spor o príslušnosť kauzálnu, o spore o príslušnosť rozhoduje súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Košice II a Okresnému súdu Ružomberok, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky.

6. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

7. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

8. Podľa § 19 písm. a/ a písm. c/ CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode a/ má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, c/ je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.

9. Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné súdy v zmysle § 23 písm. a/ až h/ CSP.

10. Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov (§ 316 ods. 1 CSP). Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom (§ 316 ods. 2 CSP). Individuálnosť pracovnoprávnych sporov sa prejavuje tým, že vždy ide o konkrétny vzťah medzi konkrétnym zamestnancom a konkrétnym zamestnávateľom. Tento vzťah vzniká vždy medzi konkrétnymi subjektmi.

11. V danom prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobkyňa (ako bývalá zamestnankyňa žalovanej) domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 3 153,53 € s príslušenstvom, a to titulom nevyplatenej mzdy, stravného a uplatnených úrokov z omeškania. Ide o individuálny pracovnoprávny spor, o ktorom koná a rozhoduje podľa § 23 CSP súd kauzálne príslušný. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd vprípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala predmetnú žalobu na Okresný súd Ružomberok ako súd miestne a kauzálne príslušný (§ 19 písm. a/ CSP v spojení s § 23 písm. e/ CSP), keď využila inštitút miestnej príslušnosti danej na výber (alternatívna miestna príslušnosť) v zmysle ustanovenia § 19 písm. a/ CSP. Okresný súd Ružomberok následne postúpil vec na Okresný súd Košice II ako súd miestne a kauzálne príslušný podľa § 15 ods. 1 CSP v spojení s § 23 písm. h/ CSP. Okresný súd Košice II vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie, pretože mal za to, že zo žaloby vyplýva skutočnosť, že spor sa týka organizačnej zložky žalovanej - právnickej osoby, keď v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce žalobkyne bola uvedená adresa O., ktorá je prevádzkarňou žalovanej, ako jej organizačnej zložky. Daná organizačná zložka je umiestená v obvode Krajského súdu v Žiline, preto je miestne a kauzálne príslušným súdom na konanie Okresný súd Ružomberok (§ 19 písm. c/ CSP v spojení s § 23 písm. e/ CSP).

13. Nesprávna je úvaha Okresného súdu Košice II, že na posúdenie kauzálnej a miestnej príslušnosti predmetného sporu sa má aplikovať ustanovenie § 19 písm. c/ CSP v spojení s § 23 písm. e/ CSP. O prípad osobitnej miestnej príslušnosti uvádzanej podľa § 19 písm. c/ CSP ide vtedy, ak si žalobca uplatnil svoj nárok na súde, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ale len za splnenia podmienky, že sa spor týka tejto zložky a ktorý si žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt takto zvolil. O takýto prípad však v danom spore nejde, pretože spor sa netýka organizačnej zložky právnickej osoby. Stranou žalovanou v spore nie je organizačná zložka právnickej osoby, ale samotná právnická osoba ako bývalá zamestnávateľka žalobkyne. Navyše samotná žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že osobitnú miestnu príslušnosť vyvodzuje v zmysle § 19 písm. a/ CSP.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala predmetnú žalobu na Okresný súd Ružomberok ako súd príslušný podľa § 19 písm. a/ CSP v spojení s § 23 písm. e/ CSP, keď za rozhodujúce považovala miesto výkonu jej práce u žalovanej. O prípad osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. a/ CSP ide len vtedy, ak žalovaný t. j. zamestnanec má v čase podania žaloby „miesto výkonu práce“ v obvode súdu, na ktorý bola žaloba podaná a ktorý si žalobca (zamestnávateľ) ako aktívne legitimovaný subjekt takto zvolil. O takýto prípad však v danom spore nejde, pretože žalovanou je právnická osoba, t. j. zamestnávateľ (porovnaj rozhodnutie, sp. zn. 8Ndc/7/2018).

15. Keďže v danej veci nejde o prípad osobitnej miestnej príslušnosti, miestne príslušný súd môže byť určený len podľa kritérií daných § 13 a nasl. CSP upravujúcich všeobecnú miestnu príslušnosť. Žalovaná má sídlo v Košiciach - západ, Obchodná 443/8, preto je podľa § 15 ods. 1 CSP v spojení s § 23 písm. h/ CSP na konanie v spore miestne a kauzálne príslušný Okresný súd Košice II, ako súd kauzálne príslušný pre obvod Krajského súdu v Košiciach, do ktorého kraja sídlo žalovanej spadá.

16. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Košice II s postúpením sporu nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.