UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Martina Holiča, v právnej veci žalobcu EuroSpotrebiteľ, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51 428 148, proti žalovaným 1/ EVENCY SK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zadunajská cesta 1, IČO: 51 850 281, 2/ B. O., bývajúcemu v W., M. XX/XXXX, obaja zastúpení Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hodžovo nám. 2A, IČO: 51 757 184, 3/ A SMS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šulekova 70, IČO: 35 830 387, práv. zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Révová 7, IČO: 36 858 731, 4/ Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, práv. zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, 5/ Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, 6/ O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, práv. zast. advokátska kancelária A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Čulenova 5, IČO: 47 236 400, 7/ SWAN, a.s., so sídlom v Bratislave, Landererova 12, IČO: 35 680 202, práv. zast. BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o., so sídlom v Bratislave, Jakubovo nám. 19, IČO: 47 243 805, o určenie nekalej obchodnej praktiky v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, o nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu na zabezpečenie dôkazu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13C/1/2021, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2021 č. k. 13C/1/2021-310, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2021 č. k. 13C/1/2021-310 vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazov a zabezpečenie dôkazných prostriedkov o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. októbra 2021 č. k. 13C/1/2021-310 (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu a dôkazných prostriedkov zo dňa 20. septembra 2021. Vodôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že minimálne na strane žalovaných 1/ a 2/ dochádza ku kvázikolúznemu správaniu, že začali ničiť počítačové údaje a mazať digitálne stopy, že z webu IG (@L.), IG (@O.) vymazali pôvodné pravidlá zrejme s úmyslom ich skryť, manipulovať alebo neposkytnúť ako dôkaz, sťažiť objasnenie žalovanej veci, IG (@O.) prepli do režimu súkromný, aby si súd ani nikto jednoducho nemohol overiť obsah napadnutých pravidiel a pozrieť sporné žalované videa. Žalované pravidlá a žalovaná hra boli propagované na viacerých účtoch IG R..H. (@O.), (@O._), (@O.I.), (@L.), pričom na účty IG @O._ a @O. zrejme v panike po doručení žaloby zabudli, aj tam sú teraz ešte čiastočne publikované žalované pravidlá a nejaké videa. Z dôvodu kolúzneho správania sa a obavy z úplného zmazávania dát, podstatného sťaženia dokazovania alebo prepísania relevantných dôkazných počítačových údajov, marenia súdneho konania a ničenia počítačových údajov žalovanými 1/ a 2/, navrhol súdu preventívne v zmysle ust. § 415 OZ a nasl. vydať navrhované uznesenia a zabrániť trvalému zmazaniu alebo zmene dôkazných dát a zničeniu dôkazov, zároveň navrhol zaistenie a získanie kópie doteraz nezmazaných počítačových údajov zo serverov prevádzkovateľa spoločnosti Facebook Ireland Ltd, 4 Grand Canal Square Grand Canal Harbour Dublin 2, Ireland D02X525 [Číslo spoločnosti 462932] k účtom účtoch R..H. @O., @O._, @O., @L., vrátane prevádzkových a prístupových údajov, nakoľko je tu objektívna obava, že neskôr ich nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, ak budú trvalo zmazané alebo trvalo premazané inými dátami. 1.1. Súd prvej inštancie po individuálnom vyhodnotení žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky na jeho nariadenie dané nie sú dané. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia dôvodiac to ničením počítačových údajov a mazaniu digitálnych stôp z webu Instagramu s úmyslom ich skryť, manipulovať alebo sťažiť objasnenie žalovanej veci. V uvedenej súvislosti považoval súd prvej inštancie za potrebné poukázať v prvom rade na špecifický predmet sporu, ktorým je abstraktná kontrola v spotrebiteľských veciach. Obsahom takéhoto typu konania je preskúmavanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík mimo rámca okolností konkrétneho prípadu, pričom výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú alebo nie (bližšie viď uznesenie NS SR, sp. zn. 4Co/2/2020 z 21.01.2021).Vzhľadom na špecifický predmet sporu preto nie je možné, aby došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom, nakoľko v danom prípade by mohlo dôjsť k prejudikovaniu meritórneho rozhodnutia (ktoré navyše pôsobí erga omnes). Až v konečnom rozhodnutí súdu totiž bude na základe vykonaného nevyhnutného dokazovania rozhodnuté, či pravidlá žalovanej súťaže sú a boli neprijateľné zmluvy a nekalá obchodná praktika v neprospech spotrebiteľov. Rovnako tak v zmysle ustálenej judikatúry a vzhľadom na samotný charakter inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že v konaní o neodkladnom opatrení nemožno posúdiť, či sa žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti zakladajú na pravde alebo nie, nakoľko len v konaní vo veci samej pri rešpektovaní základných princípov sporového konania (najmä s akcentom na prejednací princíp a princíp rovnosti zbraní) a po vykonanom nevyhnutnom dokazovaní bude možné žalobcom uvádzané argumenty relevantne posúdiť a spravodlivo rozhodnúť. 1.2. Navyše, s poukazom na zákonné podmienky nevyhnutné pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu, účelom ktorého je rýchla a efektívna ochrana porušených a ohrozených práv (v danom prípade do času rozhodnutia vo veci samej), je potrebné taktiež dodať, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani nijak nepreukázal, že by bolo potrebné prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie (§ 325 CSP). Žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani vo vzťahu k predmetu sporu. Je potrebné zdôrazniť, že uloženie navrhovanej povinnosti tretej osobe /spoločnosti Facebook Ireland Ltd/ je vzhľadom na predmet sporu neprimerané a neprijateľné. Taktiež žalobcom uvádzané argumenty o zabránení trvalému zmazaniu alebo zmene dôkazných dát a zničenia dôkazov, nijak nepreukazujú a neosvedčujú bezodkladnosť a naliehavosť (úpravy pomerov), ktoré sú elementárnymi požiadavkami na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto po zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu absentujú relevantné dôvody nevyhnutnosti a naliehavosti zásahu súdu prvej inštancie prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, následkom čoho je zamietnutiepredmetného návrhu. 1.3. Podaním doručeným súdu dňa 20. septembra 2021 sa žalobca domáhal zabezpečenia dôkazu a dôkazného prostriedku a navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým žalovaným prikazuje a ukladá povinnosť predložiť súdu do 7 dní od doručenia tohto rozhodnutia konkrétne záznamy, obchodné zmluvy, fakturačné a daňové doklady, databázy hráčov, zdrojové kódy k softvéru (v podrobnostiach viď bod 17 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predmetný návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazov a dôkazných prostriedkov nespĺňa zákonom predpokladané podmienky kvalifikovaného návrhu v zmysle § 345 ods. 1 CSP, žalobca neosvedčil svoje obavy objektívnymi okolnosťami ohľadom skutočností o zmazaní alebo prepísaní počítačových údajov, marení súdneho konania a ničení počítačových údajov, v dôsledku čoho súd tento návrh zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zmeniť v prvom aj v druhom výroku v zmysle petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zabezpečenie dôkazu a dôkazného prostriedku, tak, že im odvolací súd vyhovie, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní označil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, tvrdiac extrémny formalizmus, materiálnu nespravodlivosť, nesprávne právne posúdenie procesných a vecných otázok a odňatie možnosti konať pred súdom pre ohrozenie dôkazov, a pre iné namietané vady ako je nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov na riadne, presvedčivé, komplexné rozhodnutie s pridanou hodnotou súdnej autority. V odvolaní sa vyjadroval predovšetkým k dôvodnosti podanej žaloby. Ohľadom samotného navrhovaného neodkladného opatrenia si odvolateľ kládol otázku ako chápať a aplikovať ustanovenia § 129 a § 327 CSP. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolateľ zastáva názor, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie v konaní o abstraktnej kontrole poukazoval aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 1Cdo/70/2010. Odvolateľ si kládol viacero otázok, na niektoré z nich ponúka svoju odpoveď (napr. je súd povinný ex officio analogicky aplikovať § 361 CMP a nariadiť neodkladné opatrenie aj vtedy, ak je to vo verejnom záujme? Čo je to verejný záujem? a iné). Odvolateľ v odvolaní cituje viaceré tuzemské právne predpisy i smernice Európskeho parlamentu a Rady (napr. 2009/22/ES z 23. apríla 2009).
3. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, žalovaný 3/ a žalovaný 6/, ktorí považovali postup i napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 31 ods. 2 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti zamietajúcej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné a v časti zamietajúcej návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu a dôkazných prostriedkov nie je prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 387 ods. 2 a 3 CSP) odvolací súd uvádza nasledovné:
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo predovšetkým posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a teda či boli splnené zákonné podmienky ust. § 328 CSP <. pre zamietnutie daného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Žalobca uplatnil všetky odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky (písm. a/), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd (písm. c/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g/) a rozhodnutie súdu vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).
7. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 7.1. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti. 7.2. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 7.3. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd. Požiadavka správne obsadeného súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom. 7.4. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 7.5. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 7.6. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. 7.7. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.). 7.8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 7.9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 7.10. Odvolateľ jednotlivo (prehľadne a adresne) v odvolaní nevysvetlil či a prípadne v čom konkrétne sú podľa jeho názoru naplnené jednotlivé odvolacie dôvody. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže. Výnimkou sú len procesné podmienky konania (§ 161 CSP), na ktoré odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Rozsah a dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napadá, môže odvolateľ meniť, modifikovať, alebo dopĺňať, len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 364 a § 380 ods. 1 CSP, 2 Cdo 234/2013, 5Cdo 279/2010). Odvolací súd nezistil existenciu takých vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré by súdu bránili v prerokovaní predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tým naplnili niektorý z uvedených odvolacích dôvodov.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8.1. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 8.2. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. 8.3. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný ajvzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, neprimeranosti navrhovanej úpravy i neprijateľnosti uloženia povinnosti tretej osobe. 8.4. Odvolací súd nepovažuje argumentáciu žalobcu vo vzťahu k § 127 ods. 1 a § 327 CSP za relevantnú vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzajúc z toho, že tento má predpísané náležitosti, o čom svedčí jeho vecné prerokovanie súdom prvej inštancie. Treba prisvedčiť odvolateľovi v tom, že od účinnosti nového civilného sporového kódexu je priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Aplikácia § 361 CMP pre toto sporové konanie však podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na § 1 CMP nie je možná; ustanovenia Civilného mimosporového poriadku sa môžu aplikovať len na konania ustanovené v tomto zákone. Nie je preto prípustné subsidiárne aplikovať ustanovenia tohto zákona na sporové konania alebo konania v správnom súdnictve či konania upravené v iných právnych predpisoch. Žalobcovi sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť závery súdu prvej inštancie o neosvedčení základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, neprimeranosti takej úpravy i neprijateľnosti uloženia povinnosti tretej osobe). Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Pokiaľ sa žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči tretej osobe (Facebook Ireland Ltd.), vlastníkom i užívateľom zabráneniu prístupu na určené účty Instagramu a tiež uloženiu povinnosti zdržať sa zmazávania alebo trvalého pre-mazania doteraz zmazaných údajov, bolo jeho povinnosťou osvedčiť potrebu takejto úpravy pomerov aj z pohľadu princípu proporcionality. V súdnom spise sú založené pravidlá (štatút) a iné výtlačky z instagramového účtu, naliehavá potreba zdržania sa ich výmazu z účtu nie je zrejmá. 8.5. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v časti zamietajúcej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne.
9. Podľa § 345 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. 9.1. Podľa § 357 písm. l/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zabezpečení dôkazného prostriedku. 9.2. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9.3. O návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku môže súd rozhodnúť tak, že návrhu vyhovie, to znamená, že nariadi zabezpečenie dôkazného prostriedku alebo môže návrh zamietnuť, ak dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na zabezpečenie dôkazného prostriedku. Podľa gramatického výkladu je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu, ktorým bolo nariadené zabezpečenie dôkazného prostriedku. Odvolanie teda nie je prípustné proti uzneseniu súdu, ktorým bol návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku zamietnutý (FICOVÁ, Svetlana. § 357 [Prípustnosť odvolania proti uzneseniu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2017, marg. č. 2., k písm. l/ s.1202) 9.4. Zo znenia citovaného ustanovenia § 357 písm. l/ CSP vyplýva, že zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zabezpečení dôkazného prostriedku. V danom prípade však súd prvej inštancie podanému návrhu na zabezpečenie dôkazu a dôkazného prostriedku nevyhovel, pričom proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie nie je prípustné (pozri obdobne pri prípustnosti podľa § 357 písm. n/ - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. decembra 2018, sp. zn. 1Obo/15/2018). 9.5. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu a dôkazných prostriedkov odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v zmysle § 386 písm. c/ CSP. 9.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľamusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e/ CSP).