9Cdo/95/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne C., bytom v P.proti žalovaným 1/ V., bytom v F., 2/ G., bytom v F., o návrhu na zrušenie listu vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19C/207/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. augusta 2013, sp. zn. 17Co/333/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 21. augusta 2013, sp. zn. 17Co/333/2012 potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín z 19. júna 2012, č. k. 19C/207/2010-74, ktorým žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 447,71 eur, zaplatením advokátovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania vo výške 58,69 eur, v lehote 3 dní, advokátovi žalovaných.

2. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že nie sú dané procesné predpoklady na to, aby bol uskutočnený meritórny dovolací prieskum. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. V danom prípade bolo dovolanie podané za účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) účinného od 01. júla 2016, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané, ako aj nadobudlo právoplatnosť za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu, a to zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý bol účinný do 30. júna 2016.

6. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vetá prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 3 CSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 6. 1. Ustanovenie § 470 ods. 3 CSP sa týka lehoty vymedzenej zákonom na urobenie určitého úkonu, ktorá začala plynúť pred účinnosťou CSP, uplynula ale až za účinnosti CSP. Zákonodarca tu stanovil zásadu, podľa ktorej sa ustanovenia Civilného sporového poriadku použijú aj na lehoty, ktoré 1. júlom 2016 ešte neuplynuli; len výnimočne, ak zákon účinný do uvedeného dňa ustanovoval na urobenie tohto úkonu lehotu dlhšiu, možno úkon urobiť v lehote ustanovenej zákonom účinným do uvedeného dňa. Pričom predmetné ustanovenie sa týka lehoty na jeden a ten istý úkon a jej plynutie za účinnosti dvoch rôznych právnych úprav. 6. 2. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 3 CSP) tak zákon stanovuje inak iba vo vzťahu k lehotám, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti nového procesného kódexu ešte neuplynuli.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a to dňa 21. augusta 2013, žalobkyni ako aj právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ (ktorých zastupoval tento zástupca v základnom konaní) bolo rozhodnutie odvolacieho súdu účinne doručené 16. septembra 2013, ktorým dňom aj nadobudlo právoplatnosť. Dovolanie adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podala žalobkyňa prostredníctvom pošty 28. novembra 2019, ktoré bolo najvyššiemu súdu doručené 29. novembra 2019, teda za účinnosti CSP.

8. Najvyšší súd uvádza, že už vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že v prípade, ak lehota na podanie dovolania počas účinnosti staršej procesnej úpravy márne uplynula, vznikol s tým spojený právny následok, na ktorom nemôže nová procesná úprava nič zmeniť (viď rozhodnutia, sp. zn. 2Cdo/197/2016, 4Cdo/222/2017). Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že právny záver najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania ako oneskorene podaného, zohľadňujúci moment nadobudnutia účinnosti novej procesnej úpravy (ktorá platí do budúcna), vychádza zo zásad formálnej logiky, ako aj správneho právneho posúdenia vzájomnej korelácie dvoch procesných úprav a nie je možné mu vyčítať rozpor so zákonom (pozri I. ÚS 518/2017).

9. Najvyšší súd preto pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané za účinnosti tohto procesného kódexu, ktorý začatie plynutia lehoty na podanie dovolania viazal na deň právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa dovolaním napáda. Lehota na podanie dovolania začala plynúť v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto najvyšší súd posudzoval včasnosť podania dovolania v zmysle ustanovení § 240 a § 57 O. s. p. Dovolací súd poznamenáva, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať § 470 ods. 3 CSP, keďže tento sa vzťahuje iba na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti nového procesného kódexu ešte neuplynuli, pretože o taký prípad v danej veci nešlo.

10. Podľa § 240 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. platilo, že účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

11. Podľa § 57 ods. 1 až 3 O. s. p. platilo, že do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

12. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 16. septembra 2013. Posledný deň zákonnej jednomesačnej lehoty na podanie dovolania pripadol na stredu 16. októbra 2013, ktorá bola riadnym pracovným dňom. Žalobkyňa podala dovolanie na dovolacom súde oneskorene, keďže ho podala na poštovú prepravu 28. novembra 2019, po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie.

13. Najvyšší súd vzhľadom na to, že nebola zachovaná zákonom stanovená lehota na podanie dovolania, dovolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol podľa § 447 písm. a/ CSP. Vzhľadom na dôvod odmietnutia dovolania neskúmal opodstatnenosť podaného dovolania.

14. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.