9Cdo/91/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R. Y., narodeného XX. L. XXXX, Q., M.L. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Humenné, Námestie slobody 25, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Koščovou, Humenné, Osloboditeľov 3, o plnenie nájomného v naturáliách z nájomnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11C/41/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. novembra 2024 sp. zn. 17Co/43/2024, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej len,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 11C/41/2021-160 z 12. apríla 2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné za rok 2020 a rok 2021 v naturáliách formou dodávky drevnej hmoty: vláknina listnatá Bk, dĺžka 1 m, podľa STN 480056 v množstve 40 m3, v lehote do 7 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 1 a 3, § 22 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“), § 489, § 663, § 671 ods. 1 a 2, § 680 ods. 2, § 567 ods. 1, § 568, § 517 ods. 2, § 522 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V odôvodnení uviedol, že nájomná zmluva medzi stranami sporu bola platná a žalovaný mal povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné za rok 2020 k 1. júlu 2021 a za rok 2021 k 1. júlu 2022, a to v rozsahu 2 x 20 m3, teda spolu 40 m3 drevnej hmoty, preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Za rok 2022 nemohol žalobcovi toto nájomné priznať, keďže táto pohľadávka mala byť splatná v zmysle zmluvy až 1. júla 2023, preto v tejto časti žalobu zamietol.Žalobca si uplatnil žalobou aj nárok z titulu úrokov z omeškania za každý jeden týždeň omeškania 1 prmr drevnej hmoty naviac, celkom za 2 roky v rozsahu 106 prmr. K uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie podotkol, že v danom prípade však išlo o nepeňažné plnenie, preto úrok z omeškania by mohol žalobca požadovať len v prípade, ak by tento bol medzi stranami dohodnutý. Z vykonaného dokazovania však dohoda o úrokoch z omeškania medzi stranami nebola preukázaná. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal pre žalobcu plnenie vo forme drevnej hmoty pripravené, avšak žalobca si ho v sídle žalovaného neprevzal, čím nastali okolnosti v zmysle ustanovení § 522 a § 523 Občianskeho zákonníka, resp. § 568 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa tak dostal do omeškania, lebo neprijal riadne ponúknuté plnenie a neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu žalovanému, preto aj z tohto dôvodu za čas žalobcovho omeškania nebol žalovaný povinný platiť úroky. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v tejto časti uplatneného príslušenstva pohľadávky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len,,CSP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len,,odvolací súd“) rozsudkom z 12. novembra 2024 sp. zn. 17Co/43/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku v rozsahu úrokov z omeškania a v súvisiacom výroku o trovách konania; žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2.1. Odvolací súd skonštatoval, že predmetom konania bola úhrada nájomného v naturáliách za roky 2020, 2021 a 2022, pričom úhrada nájomného bola rozdelená na dve časti, a to na vyhovujúci výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie v naturáliách z titulu nájomného tak, ako to bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, kde mu bolo priznaných 40 m3 drevnej hmoty. Vo zvyšku uplatneného nájomného za obdobie roku 2022 bola žaloba zamietnutá pre predčasnosť. Zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie okrem toho obsahoval aj zamietnutie uplatneného nároku na úroky z omeškania, ktoré žalobca žiadal priznať za každý jeden týždeň omeškania jeden prmr drevnej hmoty, spolu 106 prmr drevnej hmoty ako úrok z omeškania. Predmetom odvolacieho prieskumu nebola zamietnutá časť nároku na naturálne plnenie za rok 2022, v ktorom rozsahu bola tiež žaloba zamietnutá a stala sa právoplatnou. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov neobsahovala dohodu o úrokoch z omeškania a vo vzťahu k plneniu z titulu nájomného obsahovala nárok na plnenie v naturáliách. Úroky z omeškania podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou hlavnou a druhá je príslušenstvom. Ide o veci samostatné a vlastnícky patria vlastníkovi veci. Príslušenstvo je určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a nestráca svoju povahu fyzickým odlúčením od hlavnej veci. Úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky sa upínajú k pohľadávke. Právo na plnenie úrokov z omeškania vzniká vtedy, ak sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením svojho záväzku, ktorý podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať peňažnú formu. Omeškanie a úroky z omeškania sa vzťahujú len na peňažný dlh. Pri omeškaní iných foriem plnenia zo záväzku platia iné formy nárokov. Žalobca si však v žalobe uplatnil explicitne nárok na úroky z omeškania, preto keďže predmetom hlavného záväzku nebol peňažný dlh, nevznikol žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania ako príslušenstvo k peňažnej pohľadávke. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skonštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancii v časti zamietnutia úrokov z omeškania. K žalobcom namietanej okolnosti, že dohoda o úrokoch z omeškania v peňažnej výške mala vyplývať priamo zo zmluvy skonštatoval, že ani súd prvej inštancie, ale ani odvolací súd takéto okolnosti vyplývajúce z dokazovania nezistil. Pokiaľ došlo k spornosti, či reálne pri plnení nájomného došlo k omeškaniu tým, že žalobca nebol súčinný a sám žalobca spôsobil, že žalovaný nemohol splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy včas, táto okolnosť pre účely uplatnenia nároku na úroky z omeškania je právne bezvýznamná, pretože úroky z omeškania ako také žalobcovi nepatria. Ak by si bol žalobca uplatňoval iné nároky, ktoré by zodpovedali nepeňažnému plneniu nájomného, včasnosť plnenia pre posúdenie dôvodnosti týchto iných nárokov by bola rozhodujúca. V takom prípade by bolo dôvodné, aby súd skúmal aj súčinnosť žalobcu pri plnení nájomného. Pokiaľ sa zistilo, že úroky z omeškania nie sú príslušenstvom hlavného záväzku, ktorý má nepeňažný charakter, skúmanie omeškania s plnením dlhu spôsobené žalobcom je bez právneho významu na správnosťrozhodnutia o veci ohľadne úrokov z omeškania. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku v rozsahu úrokov z omeškania ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca podaním z 10. júna 2025 dovolanie, ktoré spísal sám a pri podaní ktorého nebol zastúpený advokátom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie nespĺňa podmienky povinného právneho zastúpenia, bolo podané oneskorene a nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, ako aj dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Navrhol dovolanie odmietnuť; uplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) pri skúmaní podmienok dovolacieho konania zistil, že dovolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Stručné odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 451 ods. 3 CSP je uvedené v nasledujúcich bodoch.

6. Podľa § 427 ods. 1 CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

7. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 121 ods. 1, ods. 3 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

9. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

10. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcovi doručovaný na adresu evidovanú v registri obyvateľstva, ktorú súdnu zásielku s podacím č. SK 117898735SK, žalobca nevyzdvihol v odbernej lehote, ktorá sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 9. januára 2025 (v spise na č. l. 222b). V čase doručovania rozsudku odvolacieho súdu žalobca nebol zastúpený advokátom JUDr. Jánom Vrbom, Námestie slobody 2, Humenné, lebo zo správy Slovenskej advokátskej komory z 5. februára 2025, menovaný advokát bol k 18. marcu 2024 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov (v spise na č. l. 230).

12. Nadväzujúc na uvedené v danom prípade zákonná dvojmesačná lehota pripadla na nedeľu 9. marca2025, preto posledným dňom lehoty na podanie dovolania bol najbližší nasledujúci pracovný deň - pondelok 10. marca 2025, v zmysle § 427 v spojení s § 121 ods. 3 CSP. Dovolanie bolo podané osobne na podateľni súdu prvej inštancie dňa 11. júna 2025 (v spise na č. l. 242). Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu v súlade s § 447 písm. a) CSP ako oneskorene podané. Vzhľadom na rozhodnutie o podanom dovolaní z procesných dôvodov, dovolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ani splnenie ďalších procesných podmienok dovolacieho konania neposudzoval.

13. Rozhodnutie o náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd v súlade s § 451 ods. 3 CSP neodôvodňuje.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.