9Cdo/50/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka PhD. a JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. v právnej veci žalobcu N., bývajúceho v U., zastúpeného JUDr. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Páričkova 15 proti žalovanému PE-MO TRANS, s.r.o., so sídlom v Kolárove, Kvetná 2063/1, zastúpenému JUDr. Martinom Balvanom, advokátom v Nitre, Štúrova 74/138, o zaplatení náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/37/2018, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 16. októbra 2019, sp. zn. 25Co/150/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre uznesením zo 16. októbra 2019, sp. zn. 25Co/150/2019, potvrdil uznesenie Okresného súdu Topoľčany z 12. apríla 2019, č. k. 5C/37/2018-110 v jeho odvolaním žalobcu napadnutom výroku (ktorým bolo určené, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%) a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ako uviedol: „...predovšetkým z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, pri ktorej riešení sa odvolací odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby sa uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“ 2.1. Namietal, že nemožno zaviazať súdnym rozhodnutím žalobcu, aby platil trovy, ktoré vznikli zavinením súdu prvej inštancie. Ak mal súd za to, že nemá právomoc konať a zastavil konanie, nemalvydať ani platobný rozkaz a tým je daná jeho zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vznikla stranám v dôsledku nesprávneho procesného postupu. 2.2. Uviedol, že podanie žaloby bolo formálne, po dohode so žalovaným, nakoľko boli dohodnutí, že následne príde k ďalším rokovaniam. Tým, že súd vydal platobný rozkaz, sa žalovaný zľakol, nechal sa zastúpiť právnym zástupcom a po podaní odporu vznikli trovy. 2.3. V ďalšom texte dovolania žalobca uviedol, že mali súdy prihliadať na prípad z hľadiska osobitného zreteľa, a ak by aj žalobca zavinil zastavenie konania, čo odmieta, mali aplikovať § 257 CSP v spojitosti s čl. 4 CSP. 2.4. Záverom žiadal:.... „uznesenia odvolacieho konania zmeniť tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému, eventuálne žiadna zo sporových strán, nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť a uplatnil si trovy dovolacieho konania.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil obsah dovolania žalobcu a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť, pretože je neprípustné. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

6. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade, ktorú však v dovolaní žalobca nešpecifikoval, len uviedol, že: “.... súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby sa uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“ (bod 2. textu), došlo alebo nedošlo.

7. Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Uvedené uznesenie nepredstavuje rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, ale (iba) rozhodnutie procesné. Nejde ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nakoľko pod takýmto pojmom treba rozumieť také rozhodnutie odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého sa skončí samotné konanie o veci (vymedzenej v sporovom konaní žalobou) bez toho, aby došlo k jej vecnému prejednaniu na odvolacom súde (napr. uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavené; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania alebo odmietnutí podania atď.). K tomu pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 6Cdo/160/2017 (prijatý ako judikát R 73/2018).

8. Žalobca ďalej prípustnosť dovolania vyvodzuje podľa jeho obsahu, (bod 2 textu) z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, no v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia je v takomto príde prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

9. Pretože v § 357 písm. m/ CSP je uvedené uznesenie o nároku na náhradu trov konania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o trovách konania (porovnaj napr. uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 6Cdo/152/2019, 4Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 56/2017, bod 27 a pod.).

10. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

11. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.