9Cdo/38/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne U. G., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. P. XX, H. X. L., proti žalovanému O.U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. P. XX, H. X. L., zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 15C/104/2020, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/24/2021-81 zo 17. februára 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 3Co/24/2021-139 z 25. októbra 2021, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice-okolie, ako súd prvej inštancie, uznesením č. k. 15C/104/2020-28 z 28. septembra 2020 uložil žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti - rodinného domu s. č. XXXX na ul. E. P. XX v H. X. L., zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. X. L., na parc. XXXX/XX a do spoločných priestorov, prislúchajúcich k domu, a to parc. č. XXXX/XX, zast. plocha a nádvorie vo výmere 380 m2, parc. č. XXXX/XX, zast. plocha a nádvorie vo výmere 437 m2, parc. č. XXXX/XX, zast. plocha a nádvorie vo výmere 165 m2, v podiele 1/1, a to až do právoplatného konania vedeného pod sp. zn. 14C/99/2020 a zároveň mu uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 15 metrov, s výnimkou účasti na nevyhnutých procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní, až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 9P/142/2019. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným prebieha na Okresnom súde Košice-okolie konanie o rozvod pod sp. zn. 9P/142/2019 a konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva pod sp. zn. 14C/99/2020, pričom žalovaný dlhodobo psychicky aj fyzicky týra žalobkyňu, keď stav medzi stranami sa zhoršilnajmä po podaní návrhu na rozvod manželstva zo strany žalobkyne a táto viackrát podala na žalovaného trestné oznámenia a naposledy k fyzickému útoku zo strany žalovaného voči nej došlo dňa 21.09.2020, v dôsledku čoho žalovaný hliadkou policajného zboru bol vykázaný zo spoločného obydlia na P. ul. č. XX v H. X. L., a to na dobu 10 dní. Dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala ataky zo strany žalovaného listinnými dôkazmi a osvedčila oprávnené obavy zo správania sa žalovaného, ktoré naplnilo znaky týrania blízkej a zverenej osoby. Vzhľadom na dôvodné obavy žalobkyne o život a zdravie, ako aj o zdravie jej dcéry, považoval súd prvej inštancie navrhnutú formu úkonu za nevyhnutnú na ochranu ich záujmov.

3. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, na odvolanie žalovaného uznesením č. k. 3Co/24/2021-81 zo 17. februára 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 3Co/24/2021-139 z 25. októbra 2021 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Poukázal na to, že vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzuje sa len jedna jeho zložka - ius utendi. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala dôvodné obavy, že žalovaný môže pokračovať v násilnom správaní voči jej osobe, a preto bolo na mieste upraviť dočasne pomery strán sporu, a to vo forme obmedzenia priblíženia sa žalovaného k žalobkyni a vstupu do spoločnej nehnuteľnosti, s účelom minimalizovať obavy žalobkyne, ale aj riziká vyplývajúce z konania žalovaného, ktoré mu už v minulosti privodilo vykázanie zo spoločného obydlia zo strany policajného orgánu.

4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, pričom jeho prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, opierajúc sa o svoje presvedčenie, že odvolací súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že v napadnutom uznesení nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia a nevysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného. Namietal nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie a nevyrovnanie sa odvolacieho súdu so skutočnosťami, ktoré boli podľa dovolateľa sporné. Poukázal na to, že krajský súd vzal za základ svojho rozhodnutia vyjadrenia a dôkazy žalobkyne prvýkrát prezentované v odvolacom konaní, čím porušil zásadu viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom; na vykonanie dokazovania neexistoval žiaden zákonný dôvod podľa § 384 Civilného sporového poriadku. Konanie žalobkyne je podľa dovolateľa bez morálnych limitov, keď prinúti vlastné deti lživo sa vyjadrovať o ich otcovi v úmysle znepríjemniť mu život. Poukázal na vzťah so svojimi dcérami a na to, že jeho skutočné konanie je v rozpore s opisom vykresleným žalobkyňou.

5. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 Civilného sporového poriadku) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) Civilného sporového poriadku). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku) dovolací súd uvádza nasledovné.

7. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 Civilného sporového poriadku.

8. V zmysle § 420 Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku.

9. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanieprípustné podľa § 420 Civilného sporového poriadku, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

10. V danom prípade žalovaný dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich skorších rozhodnutiach (por. 1Cdo/188/2017, 2Cdo/96/2017, 3Cdo/157/2017, 4Cdo/149/2017, 5Cdo/77/2017, 6Cdo/176/217, 7Cdo/56/2018, 8Cdo/83/2017, 5Obdo/10/2018) dospel k záveru, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované žalobou podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (t. j. pri ktorých absentuje bezprostredná väzba na konanie o procesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).

11. V prejednávanej veci však nejde ani o jeden z vymenovaných prípadov. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení nekonzumuje vec samú, lebo bude dotknuté konaním a rozhodnutím vo veci samej (konaním o rozvod manželstva a konaním o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva), nejde teda o rozhodnutie vo veci samej. Rovnako nejde ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, tak ako sa to prezumuje v § 420 Civilného sporového poriadku, pretože neodkladným opatrením boli upravené pomery strán sporu dočasne, a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva (vedeného na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 9P/142/2019) a konania o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva (vedeného na Okresnom súde Košice- okolie pod sp. zn. 14C/99/2020).

12. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním žalovaného nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, dovolanie podané žalovaným proti tomuto rozhodnutiu nie je podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku procesne prípustné. Z tohto dôvodu dovolací súd dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku odmietol.

13. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.