9Cdo/263/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcov 1/ Ing. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, R., 2/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, R., zastúpených JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 29/36, Brezno, proti žalovanej K. R., bytom D. XXXX/XX, Č. R. - G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Mariánom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, Brezno, o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5C/45/2019, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/91/2020-179 z 28. januára 2021, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 11Co/91/2020-179 z 28. januára 2021 potvrdil rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 5C/45/2019-96 z 26. júna 2020, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 3 000 eur. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na ich náhradu voči žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, namietajúc, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože odvolací súd nepostupoval podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalobcovia vystupovali ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná konala len ako osoba v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobcovia navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhli zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a žalobe vyhovieť. Zároveň žiadali odložiť vykonateľnosť aprávoplatnosť napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcov odmietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 Civilného sporového poriadku), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku) dovolací súd uvádza nasledovné.

5. Podľa § 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). 6. Podľa § 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

7. Ustanovenie § 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov, ako pri istine.

8. V danom prípade sa žalobcovia voči žalovanej domáhali peňažného plnenia vo výške 3 000 eur s príslušenstvom a nakoľko dovolanie podali z dôvodu tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, bolo potrebné ustáliť, či prípustnosť dovolania neobmedzuje výška sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu. Na túto vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je prípustnosť dovolania vo vzťahu k napadnutému výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení limitovaná desaťnásobkom minimálnej mzdy. Vo veci nemožno aplikovať ustanovenie § 422 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ktoré stanovuje majetkový cenzus na dvojnásobok minimálnej mzdy), nakoľko nejde o spor s ochranou slabšej strany. Žalobcovia svoj nárok voči žalovanej odvodzovali z dohody o rezervácii nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o časť uvedenej dohody obsahujúcu zmluvu o budúcej zmluve, žalovaná jej účastníčkou ani nie je, nakoľko jej predmetom je záväzok budúcich predávajúcich (tretie osoby) a budúcich kupujúcich (žalobcovia), že do určitého dátumu uzatvoria kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti. Ani ostatné ustanovenia dohody o rezervácii nehnuteľnosti, posudzujúc ju z hľadiska práv a povinností prináležiacich sprostredkovateľovi (žalovaná), nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcami a žalovanou, a to s ohľadom na chýbajúci záväzok sprostredkovateľa vyvíjať v prospech žalobcov činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou, ako aj absenciu stanovenia odmeny sprostredkovateľa.

9. Posudzujúc prípustnosť dovolania s ohľadom na splnenie podmienky stanovenej v § 422 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku dovolací súd zistil, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 8.októbra 2019 a výška minimálnej mzdy v roku 2019 bola nariadením vlády č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019 ustanovená na sumu 520 eur za mesiac. Desaťnásobok tejto sumy je 5 200 eur. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa tak týka peňažného plnenia (3 000 eur s prísl.) neprekračujúceho výšku desaťnásobku minimálnej mzdy v čase podania žaloby.

10. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcov je v danom prípade vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, dovolací súd ani neskúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť dovolania žalobcov nepristúpil ani k posúdeniu, či napádaný rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ Civilného sporového poriadku.

12. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).

13. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.