UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U. Š., bývajúcej v M., L. Z. XX, zastúpenej JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Nam. Osloboditeľov 1, proti žalovanej BONUL, s.r.o., so sídlom v Nitre, Novozámocká 224, IČO: 36 528 170, zastúpenej JUDr. Luciou Špaňovou, so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 23, o neplatné skončenie pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42Cpr/13/2017, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 2. septembra 2022 č.k. 42Cpr/13/2017-417, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 2. septembra 2022 sp. zn. 42Cpr/13/2017 - 417 z a s t a v u j e.
Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 2. septembra 2022 č.k. 42Cpr/13/2017 - 417 zamietol sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo 7. marca 2022 č.k. 42Cpr/13/2017-383, ktorým zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1.901,67 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalovanej a nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 131,79 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 2. septembra 2022 sp. zn. 42Cpr/13/2017 podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len,,CSP”). Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci. Pri rozhodovaní mal súd vychádzať z hodnoty sporu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhla zrušiť dovolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné a rozhodnúť o trovách konania.
3. Žalovaná navrhla dovolanie ako nedôvodné odmietnuť, alternatívne zamietnuť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú v prípade dovolania smerujúceho proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 2. septembra 2022 sp. zn. 42Cpr/13/2017 splnené podmienky pre jeho podrobenie dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky konania nie sú dané.
5. V zmysle § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
7. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní rozhoduje krajsky´ súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP).
8. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť podanú proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Sťažnosť je prostriedok procesnej obrany, ktorý ma´ suspenzívny účinok - ak ju podá včas ten, kto je na to oprávnený - sťažnosťou napadnute´ uznesenie nenadobúda právoplatnosť (§ 247 CSP). Sťažnosť ale nemá devolutívny účinok - to znamená, že o sťažnosti rozhoduje opäť súd prvej inštancie (§ 248 CSP). Rozhodnutie o sťažnosti strany sporu proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nie je teda rozhodnutím odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu je výlučne rozhodnutie vydane´ v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (3 Cdo 173/2018, 3 Cdo 206/2019).
9. Dovolanie môže bytˇ podane´ len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu). So zreteľom na skutočnosť, že dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu, nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu o ňom rozhodovať a je potrebne´ konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle citovaného § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania (obdobne 9 Cdo 296/2021, 7 Cdo 231/2021, 4Cdo 95/2021, 7Cdo 228/2020, ). Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, cˇ. k. IV. U´S 389/2010 -14).
10. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd konanie o dovolaní žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP), pretože tu nie je ani iný príslušný súd, príp. orgán, ktorý by bol na prejednanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku príslušný a ktorému by bolo možné vec postúpiť.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.