UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Alektum, s. r. o., so sídlom v Piešťanoch, Krajinská cesta 32, IČO: 44 721 587, zastúpenej advokátskou kanceláriou Hudec s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hudec, proti žalovanému H. K., bývajúcemu v X., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 1 387,65 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8Csp/76/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. februára 2020 sp. zn. 7Co/57/2019, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. februára 2020 sp.zn. 7Co/57/2019, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v žalobe zamietajúcej časti istiny 1 387,65 € z a s t a v u j e.
II. Dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. februára 2020 sp. zn. 7Co/57/2019, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v žalobe zamietajúcej časti žalovaného príslušenstva a to úrokov z omeškania vo výške 395,80 € o d m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Levice 10. marca 2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia nesplatenej časti úveru pozostávajúcej z istiny vo výške 1 387,65 Eur a príslušenstva (úrokov z omeškania). Predmetný úver bol žalovanému poskytnutý na základe Zmluvy o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo dňa 20. mája 2010.
2. Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 23. októbra 2018 č. k. 8Csp/76/2017-99 žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Vychádzal zo zistenia, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a pretože bol žalovanému poskytnutý úver 3000 €, ktorý už uhradil, je žaloba nedôvodná. Súčasne žalobkyňu nepovažoval za aktívne vecne legitimovanú v spore, pretože nebolo preukázané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ako podmienky v zmysle § 92 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z o bankách na postúpeniesplatnej pohľadávky z postupcu VÚB na žalobkyňu.
3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 13. februára 2020 sp. zn. 7Co/57/2019 po odvolaní žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou prvoinštančného rozsudku a jeho dostatočným odôvodnením (§ 387 CSP).
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t. j. súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (lebo súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom výšky sumy splatenej žalovaným; nesprávne určil priemernú hodnotu RPMN v čase poskytnutia úveru a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacím súdom, ktorý sa týmto nedostatkom nevenoval napriek ich uplatneniu v odvolaní podanom žalobkyňou) a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (či predmetné ustanovenie zákona o bankách podmieňuje platnosť postúpenia pohľadávky jej predchádzajúcou (predčasnou) splatnosťou či zosplatnením alebo je možné postúpiť i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane až v budúcnosti.
5. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
6. Žalobkyňa v zastúpení advokátom podaním z 21. júla 2020 vzala dovolanie späť v časti o zaplatenie istiny 1 387,65 € z dôvodu jej zaplatenia žalovaným 3. júla 2020. Na dovolaní zotrvala v časti žalovaného príslušenstva - úrokoch z omeškania 395,80 €.
7. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoje dovolanie v časti späť, konanie o dovolaní voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v žalobe zamietajúcej časti istiny 1 387,65 € zastavil.
9. Po čiastočnom zastavení dovolacieho konania zostal jeho predmetom úrok z omeškania vo výške 395,80 €.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), riadne zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné ako neprípustné odmietnuť.
11. V zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
12. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechanámožnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.
13. V preskúmavanej veci zostalo predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vyčíslený dovolateľkou na sumu 395,80 €. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (10. marca 2017) bola 435 € [podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017]. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom dvojnásobok minimálnej mzdy (395,80 € < 870 €). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP vylúčená. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne v tejto časti (pri uplatnenom dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP) podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.
14. Dovolateľka pôvodne uplatnila aj dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorý ale vymedzila (len) voči základu uplatneného práva (pohľadávke z vrátenia úveru), kde bolo dovolacie konanie pre čiastočné späťvzatie zastavené. Voči príslušenstvu uplatnenej pohľadávky (úrokom z omeškania) dovolací dôvod vymedzený nebol a preto v tejto časti bolo potrebné dovolanie v zmysle § 447 písm. f/ CSP odmietnuť. Prípustnosť dovolania o príslušenstve pohľadávky je podmienená pre tento prípad (v dôsledku právoplatného zamietnutia žaloby o hlavnom záväzku pre vecnú neopodstatnenosť) podaním dovolania aj voči základu nároku (hlavnému záväzku).
15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP), lebo mu žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.