9Cdo/240/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore navrhovateľa Q. M., narodeného XX.X.XXXX, C. XXX, zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom Michalovce, Nám. slobody 7, proti odporcovi V. V., bytom C. XXX, IČO: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7C/24/2020, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 11. septembra 2020 sp. zn. 2 Co/123/2020, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie) uznesením zo 6. apríla 2020 č.k. 7C/24/2020

- 25 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nepriznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi. 1.1. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa užívania novovytvorených parciel reg. „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2 a č. XXX/XX o výmere X.XXX m2 podľa geometrického plánu č. 45353221-27/2011 vyhotoveného spoločnosťou Geodetické práce spol. s r.o., so sídlom Vyšná Rybnica 45, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa navrhovateľ mienil domáhať vypratania uvedených nehnuteľností. Návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. C., a to parcely reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 pod A. a z titulu uvedeného podielového spoluvlastníctva, ale predovšetkým na základe ústnej dohody uzavretej s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi v roku 2007, už 10 rokov užíval sám časť tejto parcely o veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, a to konkrétne z pôvodnej parcely č. XXXX/XXX novovytvorené parcely reg. „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2 a č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, podľa geometrického plánu č. 45353221-27/2011 vyhotovenom spoločnosťou Geodetické práce spol. s r.o., so sídlom Vyšná Rybnica 45 a tento užívací stav bol všetkými podielovými spoluvlastníkmi rešpektovaný. Napriek tomu, že k žiadnej zmene tejto dohody z roku 2007 s ostatnými spoluvlastníkmi nedošlo, a teda ani nebola urobená nová dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi, tak od 19.7.2019začal novovytvorené parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX o celkovej výmere XX.XXX m2 užívať bez právneho dôvodu (zmluvného i zákonného) odporca, pričom navrhovateľ nebol nikým z ostatných podielových spoluvlastníkov vôbec požiadaný o súhlas, resp. nesúhlas s užívaním týchto parciel v prospech odporcu a ani nebol vôbec prizvaný k prijatiu rozhodnutia o užívaní parciel č. XXX/XX a č. XXX/XX v prospech odporcu, preto ani nemohlo dôjsť k platnému prijatiu nejakého nového rozhodnutia medzi podielovými spoluvlastníkmi v zmysle súdnej praxe. Navrhovateľ uviedol, že odporca tvrdil, že má zmluvu o nájme s podielovou spoluvlastníčkou pod B1 V. V., túto zmluvu však nepredložil. V. V. nemohla nadobudnúť tento podiel vydržaním užívaním od r. 1966 z titulu daru od svojho otca Q.Á. W. ako je uvedené v čl. II Notárskej zápisnice, nakoľko z čl. V tejto zápisnice vyplývalo, že jej otec zomrel už v roku XXXX. Notárska zápisnica je preto neplatná. Keďže odporca na výzvy navrhovateľa na vypratanie týchto parciel nereagoval, znemožnil odporcovi užívať tieto parcely bez právneho dôvodu, takže nemohol zasiať poľnohospodárske plodiny, ktoré zakúpil, tak ako každý rok k užívaniu týchto parciel a nebude môcť tým zberať úrodu z týchto plodín, čím mu vznikne škoda, preto považoval za potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu. Potrebnosť dočasnej úpravy podľa neho tak vyplývala z neexistencie právnych dôvodov na užívanie parciel č. XXX/XX a XXX/XX o celkovej výmere XX.XXXm2 na strane odporcu, nakoľko žiadna nová dohoda medzi spoluvlastníkmi o užívaní týchto parciel platne prijatá nebola a teda na užívanie týchto parciel odporca nemá ani zákonný ani zmluvný dôvod. Navrhovateľ tvrdil, že má na vydaní neodkladného opatrenia naliehavý záujem, nakoľko je dôvodný a primeraný i dočasný zásah do práv odporcu tým, že mu bude uložený zákaz, resp. povinnosť v zmysle petitu tohto návrhu. V prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, tak by ďalším svojvoľným užívaním parciel odporcom bol vytvorený nenávratný stav, pre ktorý rozhodnutie vo veci samej by pre navrhovateľa stratilo opodstatnenie, keďže by definitívne prišiel o úrodu za tento rok (2020), resp. po ďalšie roky do doby rozhodnutia súdu vo veci samej, kde sa navrhovateľ bude domáhať vypratania vyššie uvedených nehnuteľností. 1.2. Súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2 a § 329 ods. 1 CSP a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu, vychádzajúc z jeho obsahu a navrhovateľom predložených listinných dôkazov, dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že navrhovateľ na osvedčenie svojho tvrdenia o jeho výlučnom oprávnení užívať predmetné nehnuteľnosti (a to jednak ako podielový spoluvlastník), predložil výpis z katastra nehnuteľností týkajúci sa parcely reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 evidovanej na LV č. XX v k.ú. C., ako aj geometrický plán vyhotovený z 8.2.2011, ktorým boli vytvorené z jej časti parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2 a č. XXX/XX o výmere XXXX m2, spolu vo výmere XX.XXX m2, na ktoré nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva. Nepredložil však súdu ďalšie právne tituly (nájomné zmluvy), na podklade ktorých by mal oprávnenie užívať aj ďalšie podiely predmetných nehnuteľností. Pokiaľ sa odvolával na ústne dohody o užívaní nehnuteľností, ktoré mal uzatvoriť s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, v návrhu ich neoznačil ani neuviedol, o koho ide a o aký rozsah sa jedná s tým, že tento užívací stav (by) bol rešpektovaný všetkými spoluvlastníkmi. Súd prvej inštancie poukázal na zákonnú požiadavku písomnej formy nájomnej zmluvy, pod následkom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 40 OZ a § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, keďže v danom prípade predmetom nájmu je poľnohospodársky pozemok. Uviedol, že navrhovateľ v takejto forme nájomné zmluvy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nemal uzavreté, ani to v návrhu netvrdil. Za tejto situácie podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľovi zatiaľ z ním predložených listinných dôkazov nesvedčí právo na užívanie predmetných pozemkov, ani neosvedčil svoje tvrdenia o ohrození svojho práva ako oprávneného užívateľa nehnuteľností a nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu na svojich právach. Súd napokon pripomenul, že navrhovateľom predložený dôkaz - fotografia o založení úrody odporcom neosvedčuje, že ide o založenie úrody na predmetnej nehnuteľnosti taktiež ani súdu neboli predložené výzvy na jej vypratanie, ktoré navrhovateľ mal adresovať odporcovi. Súd s poukazom na vyššie zistené skutočnosti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj odvolací súd) (§ 34 CSP) uznesením z 11. septembra 2020 sp. zn. 2 Co/123/2020, napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. 2.1. Uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia procesných podmienok a predpokladovpre nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnene aplikoval § 324 a 325 CSP, interpretoval ich správne a v skutkových okolnostiach z nich vyvodil správne právne závery. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 2.2. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej (§ 329 ods. 1 CSP), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch. 2.3. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad, preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (účelnosť, efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. 2.4. Odvolací súd dal do pozornosti i rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2015 sp. zn. II. ÚS 866/2014, ako aj zo 4. júla 2017 sp. zn. III. ÚS 175/2017 a ďalšie. 2.5. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu bolo možné vyvodiť, že medzi stranami je rozpor, pokiaľ ide o užívanie pozemkov podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesov, nesporne so zámerom získania dotácií na účel výkonu poľnohospodárstva podľa zákona č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoja vidieka. Navrhovateľ preukazoval oprávnenie na užívanie spornej parcely spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX k.ú. C., a to parcely reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 pod A. a na základe ústnej dohody uzavretej s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi v roku 2007. Odporca ho odvodil od nájomnej zmluvy uzavretej s podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX k.ú. C., a to parcely reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 V. V. (svojou starou matkou) vo veľkosti podielu 1/5. Z navrhovateľom pripojených listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné zistiť, že s podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 skutočne uzavrel ešte v roku 2007 ústnu dohodu, že sám bude užívať časť tejto parcely o veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, a to konkrétne z pôvodnej parcely č. XXXX/XXX novovytvorené parcely reg. „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2 a č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, podľa geometrického plánu č. 45353221-27/2011. Odkazujúc len na ústnu dohodu o užívaní parcely, v časepodania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím neosvedčenú, sa navrhovateľ dostal do situácie dôkaznej núdze. 2.6. Odvolací súd zdôraznil, že pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bol pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Preto je aj podľa právnej teórie vylúčené, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 1119). Preto neprihliadol na listinné dôkazy predložené navrhovateľom spolu s odvolaním až v odvolacom konaní. Predložiť tieto bolo povinnosťou navrhovateľa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše predložené Prehlásenie je nejednoznačné, nejasné a nemožno z neho vyvodiť navrhovateľom tvrdenú skutočnosť o tom, že k dohode o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti parcely reg. „E“ č. XXXX/XXX s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi došlo v roku 2007 v rozsahu, ako tvrdí navrhovateľ. Z povahy neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu, ktorým sa poskytuje dočasná procesná ochrana práv účastníkov vyplýva, že ide o stav, ktorý neznesie odklad. Podľa návrhu mal potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať fakt, že odporca bez právneho dôvodu užíva sporné parcely od 19.7.2009, preto je primeraný a dôvodný zásah do jeho práv tým, že mu bude uložená povinnosť zdržať sa užívania sporných parciel. Odporca popieral, že nemá právny dôvod užívať sporné parcely, pričom sa opieral o nájomnú zmluvu uzavretú s podielovou spoluvlastníčkou. Spôsob úpravy právnych pomerov strán sporu neodkladným opatrením, ktorého sa navrhovateľ domáhal za stavu, kedy v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nepreukázal, že novovytvorené parcely reg. „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2 a č. XXX/XX o výmere X.XXX m2 (podľa geometrického plánu č. 45353221- 27/2011) dlhodobo užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi a ich súhlasu, je jedným z dôvodov, ktorý neumožňuje prijať záver o dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. 2.7. Podľa názoru odvolacieho súdu absentovala aj naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia, podaného na súd prvej inštancie 18. marca 2020, lebo navrhovateľ najneskôr od 19. júla 2019 vedel, že vyššie označené novovytvorené parcely užíva odporca, preto aj vzhľadom na predchádzajúce nezhody týkajúce sa užívania novovytvorených parciel (od roku 2018 navrhovateľ nehospodáril na sporných parcelách, pretože ich užívala Y. V. a spol., viď rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/212/2018, ktorým im bolo uložené zdržať sa užívania novovytvorených parciel), sa mohol v konaní vo veci samej (napr. o vypratanie nehnuteľnosti) domáhať nápravy. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul medzi tým, keď navrhovateľ najneskôr zistil, že parcely užíva odporca, t.j. 19. júla 2019 a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 18. marca 2020, nemožno hovoriť o potrebe neodkladne riešiť vzniknutú situáciu. Naliehavosť bezodkladnej úpravy práv medzi stranami sa nemôže zamieňať s kalkuláciou navrhovateľa, že bude mať rýchlejšie vyriešený spor, o ktorom je zrejmé, že pre definitívnu úpravu práv medzi stranami treba vykonať dokazovanie, presahujúce rámec zisťovania skutkových okolností pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Interpretácia práva zo strany navrhovateľa, keď vleklé problémy s užívaním parcely nerieši konaním vo veci samej, v ktorom je priestor pre konečné vyriešenie sporných otázok, ale sa domnieva, že toto konanie obíde návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je správne a nesie znaky zneužívania tohto procesného inštitútu.

3. Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vrátiť odvolaciemu súd. Uviedol, že krajský súd bez tohto, aby sa vyporiadal s podstatnými skutočnosťami, ustálil, že odporca je oprávnený užívať nehnuteľnosti na základe podľa jeho názoru neplatnej nájomnej zmluvy, pričom s dôvodmi jej neplatnosti sa nezaoberal, hoci ich žalobca preukázal, a preto zaťažil napadnuté uznesenie vadou nepreskúmateľnosti, čím založil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP.

4. Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,že dovolanie treba odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho; namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup. Dovolací súd opakovane konštatuje aj v súlade so závermi ústavného súdu, že dovolacie konanie má povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba, nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

10. Navrhovateľ vyvodzovali prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.1. Navrhovateľ v súvislosti s § 420 písm. f/ CSP namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nižšej inštancie spočívajúce najmä v absencii vysporiadania sa podľa neho s relevantnými skutočnosťami. 10.2. Najvyšší súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach, aj pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutiaje porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. 10.3. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie navrhovateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s rozhodnutím prvoinštančného súdu, nemožno považovať za neodôvodnený. V prejednávanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho, dovolaním napadnutého, rozhodnutia (okrem toho, že sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie) vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, a to najmä opakovane zdôraznením procesných náležitostí návrhu a predpokladov na vyhovenie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa priam nad rámec náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP, keď predmetom konania bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nedôvodnou je preto i námietka dovolateľa, že odvolací súd sa nezaobral neplatnosťou zmluvy o nájme zo strany odporcu, a iné, keď ako správne uviedol odvolací súd, (bod 2.7. tohto rozhodnutia, uvedený vyššie) tieto skutočnosti presahujú rámec zisťovania potreby nariadiť neodkladné opatrenie a môžu byť predmetom dokazovania v ďalších sporoch. 10.4. Navrhovateľ tak neopodstatnene namietal existenciu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

11. Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie žalovaného, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné podľa § 420 písm. f/CSP (§ 447 písm. c/ CSP) odmietol.

12. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.