UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. C.U. C., bývajúceho v L., F. č. XXX/XX, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/52/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 15Co/350/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18. septembra 2008 sa žalobca mimo iného domáhal náhrady škody titulom neoprávneného zníženia platu žalovaným.
2. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. novembra 2016 č.k. 18C/52/2011-134 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8,96 € spolu s úrokom z omeškania 8,5% p.a. zo sumy 105,99.-€ od 10. mája 2007 do 12. februára 2015, úrokom z omeškania 8,5% p.a. zo sumy 105,99.-€ od 10. júna 2007 do 12. februára 2015 a úrokom z omeškania 8,5% p.a. zo sumy 8,96.-€ od 10. februára 2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na 100% náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v žalobe vyhovujúcom výroku tak, že žalobu o zaplatenie 8,96.- € s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) zamietol a žalovanému priznal nárok na 100% náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, t.j. nesprávnym právnym posúdením veci, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenejrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť, potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (§444 ods. 1 CSP).
5. Žalovaný navrhol dovolanie ako neopodstatnené zamietnuť. Žalobca návrh žalovaného na zamietnutie dovolania považoval za nedôvodný.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), ktorá spĺňa podmienku povinného zastúpenia v súlade s § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
7. Žalobca vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
8. V zmysle § 422 ods. 1 CSP, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
9. Vec prejednávajúci senát konštatuje, že v danom prípade je predmetom dovolacieho konania istina 8,96€. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP sa na príslušenstvo tejto pohľadávky a to - 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 105,99.-€ od 10. mája 2007 do 12. februára 2015, 8,5% ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 105,99.-€ od 10. júna 2007 do 12. februára 2015 a 8.5% ročný úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 9,96.-€ od 10. februára 2015 do zaplatenia, neprihliada. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (18. septembra 2008) bola 8.100.-Sk, t.j. 268,87€ v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom dvojnásobok (8,96€ < 537,74€) i desaťnásobok minimálnej mzdy (8,96€ < 2.688,70,- €). Prípustnosť dovolania žalobcu je preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP vylúčená.
10. Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania nie je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP (lebo ho vylučuje § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP).
11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd procesne neprípustné dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
12. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo 72/2020, 9Cdo 184/2020).
13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, žežalovanému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalobca (§ 256 ods. 1 CSP), žalovanému žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.