UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. I., bývajúcej v C., Š. XXXX/XX, 2/ I. I., bývajúceho v C., Y. XXXX/XX, 3/ I. Ž., bývajúcej v C. - R., R. XXXX/XXA, 4/ V. C., bývajúceho v C., B. I. XXXX/XX, žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení advokátkou JUDr. Darinou Kučerovou, so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 12, 5/ G. I., bývajúcej v I. - C., ul. N.. K. X/XX, 6/ I.. G. C., bývajúcej v I., U. S. XXX/XX, proti žalovanému Š. I., bývajúcemu v S., F. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o zaplatenie 42.292,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/34/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára 2020, sp. zn. 27Co/75/2019, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Sporovým stranám nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. februára 2020, sp. zn. 27Co/75/2019 (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 31. januára 2019, č. k. 4C/34/2017-106 v odvolaním napadnutej žalobe vyhovujúcej časti [ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 21.146 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); určil, že do dedičstva po neb. N. I. zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom Š. XXXX/XX, C., patrí pohľadávka neb. N. I. vo výške 21.146 eur titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 27.2.2014 medzi neb. N. I. a žalobkyňou 1/ ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom (výrok II.); a rozhodol, že žalobcovia 1/ - 6/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok IV.)] a žalobcom 1/-6/ priznal náhradu trov odvolacieho konania. 2. Proti uvedenému rozsudku podal 14. mája 2020 dovolanie žalovaný, ktoré elektronickým podaním vzal späť 27. októbra 2020, navrhol dovolacie konanie zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov dovolacieho konania a to v dôsledku mimosúdnej dohody sporových strán uzavretej 26. augusta 2020 z ktorej mimo iného vyplýva, že „každý z účastníkov si bude znášať všetky ostatné trovy, ako aj trovy dovolacieho konania sám“ (viď čl. II bod 3 Dohody o urovnaní).
3. Podľa § 446 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) preto predmetné konanie o dovolaní zastavil. 4. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že sporovým stranám nepriznal právo na ich náhradu z dôvodu, že z procesného hľadiska zastavenie dovolacieho konania zavinili obe sporiace sa strany vzhľadom na uzavretú mimosúdnu dohodu o urovnaní sporu. 5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.