9Cdo/176/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne LifeWeb s.r.o., so sídlom v Poprade, Karpatská 3256/15 IČO 43 977 910, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 93, IČO 44 250 029, proti žalovanej A. P., bývajúcej v S., W. XXXX/X, o 1 017,26 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35 Csp/3/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. marca 2019 sp. zn. 3 Co/128/2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 28. marca 2019 sp. zn. 3 Co/128/2018 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. novembra 2017 č. k. 35 Csp/3/2016-231 žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

2. Krajský súdu v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“), na odvolanie žalobkyne, rozsudkom z 28. marca 2019 sp. zn. 3 Co/128/2018, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ďalej tiež len „CSP“, lebo jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny označila procesný postup odvolacieho súdu, ktorý napriek jej včasnému (i účinnému) späťvzatiu žaloby v priebehu odvolacieho konania, na tento procesný úkon neprihliadal, keď prejednal jej odvolanie a vo veci meritórne rozhodol, čím porušil ustanovenie § 370 ods. 1 a 2 CSP v zmysle ktorého, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak spävzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. O doručení späťvzatiažaloby dňa 14. júna 2018 elektronickými prostriedkami súdu prvej inštancie dovolateľka predložila elektronickú doručenku. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa k dovolaniu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), za splnenia podmienok jej zastúpenia i spísania dovolania v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nie len prípustné, ale aj dôvodné.

6. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

7. V danom prípade žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí) prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť (a zároveň dôvodnosť) dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva.

9. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada rovnosti strán sporu a „rovnosti zbraní“. V procesnoprávnej rovine predstavuje princíp rovnosti sporových strán základný postulát, podľa ktorého žiadna zo strán nemá vo vzťahu k protistrane iné než rovnocenné postavenie. Z tohto aspektu sa prejavuje princíp rovnosti sporových strán podľa čl. 6 Civilného sporového poriadku ako tzv. rovnosť zbraní judikovaná Európskym súdom pre ľudské práva (k tomu pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha, C. H. Beck, 2016, s. 44-45).

10. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je - okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) - aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).

11. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m.m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby aleboprávnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

12. Dovolací súd tiež pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v súvislosti s rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní,“ podľa svojej konštantnej judikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (napr. v prípade Beer proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku 1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd vecne prejednal odvolanie žalobkyne bez toho, aby najskôr rozhodol o tom, či (ne)pripustí späťvzatie žaloby žalobkyňou, ktoré bolo doručené v priebehu odvolacieho konania súdu prvej inštancie 14. júna 2018 (viď elektronická doručenka na č.l. 294b spisu a úradný záznam súdu prvej inštancie z 19. novembra 2019 na č.l. 318 spisu).

14. Účinky späťvzatia žaloby ako jednostranného procesného úkonu procesnej strany nastávajú tým, že sa dostane do dispozície adresáta - súdu. Ak žalobca vezme žalobu späť v procesnej situácii, v ktorej to procesný predpis pripúšťa, nemôže už toto späťvzatie vziať späť.

15. V danom prípade žalobkyňa svojím procesným úkonom zo 14. júna 2017 dala spôsobom jasným, určitým a jednoznačným najavo, že berie žalobu v celom rozsahu späť a už nechce, aby o nej súd meritórne rozhodol. Tento procesný úkon žalobkyňa učinila v čase, kedy už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie sa ešte nestalo právoplatným, lebo toto bolo napadnuté včas podaným odvolaním, o ktorom ešte odvolací súd nerozhodol.

16. Odvolací súd v predmetnej veci rozhodol o podanom odvolaní žalobkyne bez toho, aby najskôr rozhodol o tom, či (ne)pripúšťa jej späťvzatie žaloby v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie odvolacieho súdu (i jeho postup) treba považovať za tejto procesnej situácie za nesúladné s ustanovením § 370 CSP i predčasné a teda aj za nesprávne. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že späťvzatie žaloby nachádzajúce sa na súde prvej inštancie sa nedostalo do dispozície odvolaciemu súdu.

17. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu v danom prípade nebol procesne správny a zasiahol žalobkyni do práva na spravodlivý súdny proces. V dovolaní sa preto opodstatnene namieta porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré zakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP.

18. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je v zmysle § 420 písm. f/ CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

20. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.