9Cdo/153/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne Športhala, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1, IČO: 45 652 023, zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Makovická 768/20, proti žalovanej GOOD ANGELS s.r.o., so sídlom v Novej Ľubovni 669, IČO: 36 473 171, zastúpenej JUDr. Andreou Janovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, o zaplatenie 29.150,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2C/36/2018, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 8. októbra 2019 sp. zn. 5Co/91/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. apríla 2019 č.k. 2C/36/2018-169 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 29.150,-Eur s úrokom z omeškania 0,025 % denne zo súm a za obdobia bližšie špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 8. októbra 2019 sp.zn. 5Co/91/2019 odvolanie žalovanej voči rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) ako oneskorene podané odmietol a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanej s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej doručený dňa 26. apríla 2019 na pojednávaní prostredníctvom jeho vtedajšej právnej zástupkyne JUDr. Andreii Kakulošovej s plnomocenstvom pre celé konanie, ktorá substitučne splnomocnila JUDr. Petra Majerníka, advokáta podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 576/2003 Z.z. o advokácii a § 20 Advokátskeho poriadku SAK. Z obsahu spisuvyplynulo, že pojednávanie dňa 29. marca 2019, na ktorom bola prítomná osobne právna zástupkyňa žalovanej JUDr. Andrea Kakulošová, bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej na deň 26. apríl 2019, pričom právni zástupcovia strán zobrali termín vyhlásenia rozhodnutia na vedomie. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania dňa 26. apríla 2019, na ktorom bol rozsudok súdu vyhlásený, bola za žalovanú na základe poverenia udeleného substitučným zástupcom prítomná Mgr. Lenka Michalovičová, advokátska koncipientka, ktorá však odmietla prevziať písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu s poukazom, že je poverená len účasťou na pojednávaní v predmetnej veci. Vzhľadom k tomu, že menovaná koncipientka bola poverená na úkon účasti na pojednávaní, pričom právna zástupkyňa žalovanej musela vedieť, že na tomto pojednávaní bude v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 CSP doručovaný rozsudok prítomným stranám, odvolací súd mal zato, že účasť na pojednávaní zahŕňala aj prevzatie rozsudku. Z tohto dôvodu v zmysle ustanovenia § 113 CSP považoval odvolací súd rozsudok za doručený dňom odopretia jeho prevzatia advokátskou koncipientkou. Odvolacia lehota tak začala plynúť dňa 27. apríla 2019 a márne uplynula dňa 13. mája 2019. Keďže odvolanie došlo súdu prvej inštancie elektronicky až dňa 25. mája 2019, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, bolo podané oneskorene a preto ho odvolací súd odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP. Namietala, že odvolanie vo veci samej podala včas, s tým, že advokátska koncipientka síce odmietla prevziať písomné vyhotovenie rozsudku, avšak nie bezdôvodne a preto neboli naplnené podmienky pre fikciu doručenia v zmysle ustanovenia § 113 CSP. Koncipientka totiž odmietla prevziať rozhodnutie z dôvodu, že na prevzatie takej písomnosti nemala dostatok splnomocnenia. Súdu prvej inštancie vytýkala zmätočný postup pri doručovaní rozhodnutia, keď napriek tomu, že vyhodnotil neprevzatie písomného vyhotovenia rozsudku koncipientkou ako odopretie prijatia písomnosti s fikciou doručenia, následne opakovane doručoval rozsudok do elektronickej schránky právnej zástupkyne žalovanej. Namietala tiež zamietnutie navrhovaného dokazovania - výsluchu štatutárneho orgánu žalovanej, v konaní pred súdom prvej inštancie. Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu vyjadrila a uviedla, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za správne. Rovnaké oprávnenia v konaní má nielen substitučne splnomocnený advokát, ale aj advokátsky koncipient poverený advokátom na procesné úkony za advokáta. Pokiaľ sa právna zástupkyňa žalovanej dala substitučne zastúpiť, nemohlo to byť s výhradou alebo obmedzeniami k bežnému úkonu na pojednávaní - preberaniu listín doručovaným prítomným stranám (§ 219 ods. 2 CSP). Odmietnutie prevzatia písomnosti koncipientkou preto považovala za bezdôvodné. K nevykonaniu navrhovaného dokazovania uviedla, že táto námietka nebola odvolacím súdom vecne prejednaná z dôvodu oneskorene podaného odvolania. Mala za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s dôvodmi zamietnutia návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu. Navrhla preto dovolanie žalovanej odmietnuť a priznať jej právo na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 považoval za prípad odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podaniealebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané. Uvedený záver má oporu aj v rozhodnutiach vydaných za účinnosti Civilného sporového poriadku (sp. zn. 3 Cdo 105/2019, 8 Cdo 156/2019, 7 Cdo 72/2019, 6 Cdo 163/2018, 2 Cdo 195/2018, 5 Cdo 12/2018).

8. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania žalovanej odvolacím súdom vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle CSP.

9. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. (§ 89 ods. 3 CSP) Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. (§ 92 ods. 2 CSP) Súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. (§ 105 ods. 1 CSP) Ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté. (§ 113 CSP) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú. (§ 219 ods. 2 CSP) Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. (§ 16 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, ďalej len,,zákon o advokácii”)

10. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalovaná bola v základnom konaní zastúpená JUDr. Andreou Kakulošovou, advokátkou, na základe plnej moci zo dňa 30. apríla 2018. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie dňa 29. marca 2019 (viď č.l. 156 a nasl.) súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej na 26. apríla 2019 o 13.00 hod, pričom právna zástupkyňa žalovanej, osobne prítomná na pojednávaní, vzala termín vyhlásenia rozhodnutia na vedomie s tým, že nebude osobitne predvolaná. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 26. apríla 2019 (viď č.l. 168) vyplýva, že právna zástupkyňa žalovanej sa dala na toto pojednávanie zastúpiť substitučne JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, Košice, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 26. apríla 2019 (ďalej aj,,substitučný zástupca”). Za JUDr. Petra Majerníka sa na základe poverenia zo dňa 26. apríla 2019 zúčastnila pojednávania advokátska koncipientka Mgr. Lenka Michalovičová osobne (ďalej aj,,advokátska koncipientka”). Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 182 posledná veta vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Podľa obsahu zápisnice právna zástupkyňa žalovaného Mgr. Lenka Michalovičová odmietla prevziať písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu s odôvodnením, že je poverená len účasťou na pojednávaní v predmetnej veci.

11. Podľa substitučnej plnej moci udelenej právnou zástupkyňou žalovanej dňa 26. apríla 2019 bol substitučný zástupca splnomocnený, aby v jej mene vykonával ňou určené jednotlivé úkony právnej pomoci, nahliadnutie do spisu vrátane účasti na pojednávaniach a výsluchoch vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 2C/36/2018. (viď č.l. 175 spisu) Podľa poverenia zo dňa 26. apríla 2019 udeleného substitučným zástupcom advokátskej koncipientke Mgr. Lenke Michalovičovej,bola menovaná poverená účasťou na pojednávaní dňa 26. apríla 2019 o 13.00 hod vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 2C/36/2018. Poverenie bolo vydané podľa ustanovenia § 16 ods. 2 a § 64 ods. 2 zákona o advokácii a § 31 Advokátskeho poriadku SAK. (viď č.l. 174 spisu).

12. Dovolateľka nesporovala platné a účinné substitučné zastúpenie právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Petrom Majerníkom ako substitučným zástupcom, ani rozsah oprávnení substitučného zástupcu konať v jej mene. Namietala však, že Mgr. Lenka Michalovičová, ako advokátska koncipientka na základe poverenia substitučného zástupcu, nemala oprávnenie na prebratie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu na pojednávaní dňa 26. apríla 2019. Z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o advokácii je zrejmé, že advokátsky koncipient môže vystupovať ako zástupca advokáta v konaní pred súdom len v rozsahu jednotlivých úkonov.,,Z toho jednoznačne vyplýva, že nie je možné, aby sa advokát nechal zastúpiť na celé konanie a so zodpovednosťou splnomocnenca. Pri zastúpení advokáta koncipientom ide vždy o priamu zodpovednosť splnomocniteľa v celom rozsahu splnomocnenia.” (komentár k zákonu o advokácii 1 vydanie 2013, O. Mularčík).

13. Pre určenie rozsahu oprávnenia advokátskeho koncipienta zastupovať advokáta v konaní pred súdom je preto rozhodné vymedzenie úkonu/úkonov, ktorými ho advokát poverí v rámci poverenia podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii, zároveň je potrebné vziať na zreteľ aj samotný úkon, na ktorý bol poverený, z hľadiska jeho obsahu vymedzeného procesnými predpismi. V prejednávanej veci advokátska koncipientka bola substitučným zástupcom poverená výslovne úkonom - účasť na pojednávaní dňa 26. apríla 2019 o 13.00 hod vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 2C/36/2018, bez ďalšieho. Pod pojem úkonu - účasť na pojednávaní - je potrebné z hľadiska procesných predpisov zahrnúť možnú realizáciu celej škály jednotlivých prostriedkov procesnej obrany a útoku, ďalej napríklad návrh na odročenie pojednávania, záverečné reči, a.i. ako aj úkon prijímania písomností súdu doručených na pojednávaní (§ 105 ods. 1 CSP). Pokiaľ ide o úkon účasti na pojednávaní odročenom v zmysle § 219 ods. 2 veta druhá CSP, nepochybne tento úkon zahŕňa nielen účasť na pojednávaní, ale aj samotné prebratie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu. Právna zástupkyňa žalovanej, ako aj substitučný zástupca, mali vedomosť o tom, že pojednávanie dňa 29. marca 2019 bolo odročené v zmysle § 219 ods. 2 druhá veta a teda, že na ňom dôjde k vyhláseniu rozsudku a doručeniu jeho písomného vyhotovenia prítomným stranám. Pokiaľ teda substitučný zástupca poveril advokátsku koncipientku účasťou na pojednávaní odročenom podľa § 219 ods. 2 veta druhá CSP, pričom z poverenia žiadne iné obmedzenia nevyplývajú, je nepochybné, že advokátska koncipientka bola oprávnená na všetky úkony súvisiace s účasťou na takomto pojednávaní vrátane prebratia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu. Opačný výklad by dával priestor k zbytočným prieťahom zo strany právnych zástupcov pri doručovaní súdnych rozhodnutí a bol by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania.

14. Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnej zástupkyni žalovanej doručovaný duplicitne, elektronicky a k skutočnému doručeniu rozhodnutia tak došlo až dňa 10. mája 2019, dovolací súd uvádza, že prípadné opakované doručenie už raz riadne a v súlade s právnymi predpismi doručeného rozsudku je nadbytočným úkonom - úkonom bez právneho významu. Od ďalšieho (nadbytočného) doručenia rozhodnutia teda v žiadnom prípade nezačína plynúť nová odvolacia lehota. Včasnosť odvolania je potrebné vždy skúmať len z hľadiska dodržania lehoty, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po prvom (riadnom) doručení rozhodnutia. (viď R 67/1995).

15. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že advokátska koncipientka odmietla prevzatie písomného vyhotovenia rozsudku bezdôvodne, pretože na daný úkon právnej pomoci bola oprávnená poverením zo dňa 26. apríla 2019 udeleným jej substitučným zástupcom. Právny záver odvolacieho súdu, že nastali účinky fikcie doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 113 CSP dňom 26. apríla 2019, t.j. dňom odopretia prijatia písomnosti súdu advokátskou koncipientkou, bol preto správny. Rozsudok súdu prvej inštancie z 26. apríla 2019 č.k. 5Co/91/2019-169 bol doručený žalovanej dňa 26. apríla 2019 a nasledujúcim dňom začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania. Keďže koniec lehoty na podanie odvolania pripadol na sobotu 11. mája 2019, posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 13. mája 2019. Odvolanie podané žalovanouelektronicky dňa 25. mája 2019, tak bolo podané oneskorene a rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalovanej ako oneskorene podaného v zmysle § 386 písm. a/ CSP bolo správne.

16. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že odvolací súd odmietnutím skutočne oneskoreného odvolania neznemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Žalovaná neopodstatnene uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., najvyšší súd tak jej dovolanie podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia a k tomu sa viažucou námietkou dovolateľky.

18. Vzhľadom na odmietnutie dovolania už neprichádzalo do úvahy rozhodovať o návrhu žalovanej o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 CSP.

19. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v súlade so zásadou úspechu (§ 255 ods. 1 CSP) žalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.